Zber vzoriek na svetové súťaže v roku 2021

Zber vzoriek na svetové súťaže v roku 2021

Vinalies Paris 2021 – aktualizácia 15.03.2021

Na základe aktuálnej informácie od organizátorov súťaže vám oznamujeme, že výpadok servera, ku ktorému došlo v dôsledku požiaru, bude pravdepodobne odstránený až v pondelok 22.3.2021.

Prosím, aby ste doručili vzorky do zberného miesta a nečakali na registráciu! Kartóny so vzorkami označte výrazne:

VINALIES INTERNATIONALES 2021 – SLOVAKIA

SAMPLES OF NO COMMERCIAL VALUE

Vzorky treba doručiť najneskôr v utorok 16.3.2021.

V stredu, 17.3.2021 odchádza spoločná zásielka do Francúzska.

Po tomto termíne bude možné poslať vzorky už len na vlastné náklady.

Dohodli sme sa s organizátorom, že vaše vína prihlásime on-line po sfunkčnení servera na základe podkladov, ktoré ste poslali.

Úhradu vložného realizujte, prosím, už teraz:

  • Úhrada vložného:

Kliknite na príslušný link a zadajte počet vzoriek. Príde Vám zálohová faktúra a po úhrade aj riadna faktúra od ZVVS:

  1. a) Členovia ZVVS:

https://salonvin.sk/produkt/vinalies-paris-2021-clenovia-zvvs/

  1. b) Ostatní vinári:

https://salonvin.sk/produkt/vinalies-paris-2021-ostatni/

================================

Spoločný zber vzoriek v roku 2021

Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska bude organizovať zber a odvoz vín zdarma všetkým vinárom Slovenska a finančne prispievať na úhradu poplatkov maximálne vo výške 50 % členom ZVVS na tieto súťaže:

Vinalies Paris 2021,

Concours Mondial Bruxelles  rosé 2021,

Concours Mondial Bruxelles  Sauvignon 2021,

Concours Mondial Bruxelles 2021,

AWC Vienna 2021

Oenoforum 2021

Zásadne meníme systém spoločného zberania a platenia vzoriek!!!

Zaplatiť musíte ešte predtým, ako priveziete vzorky na zberné miesto, a to prostredníctvom e-shopu salonvin.sk – ten vám vystaví zálohovú aj riadnu faktúru. Inak Vám ich neprevezmeme.

 

Aktualizácia 21.1.2021

Pokyny na Vinalies Paris  2021 – súťaž sa uskutoční v apríli 2021

– cena za vzorku je 78 Eur s DPH pre členov ZVVS

– cena za vzorku je 156 Eur s DPH pre ostatných vinohradníkov a vinárov

– doprava zdarma, hradí ju Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska

  1. Prihlásenie on-line môžete urobiť už teraz, najneskôr do 10. marca 2021.
  2. Úhrada za vzorky do 12. marca 2021  prostredníctvom e-shopu salonvin.sk.
  3. Zber vzoriek sa uskutoční od 8. do 12.marca 2021.

Miesto zberu: Víno Matyšák, Glejovka 10/A, 902 01 Pezinok

KOMPLETNÉ AKTUALIZOVANÉ POKYNY SÚ TU: Instrukcie VI2021_ZMENA

Iné povinnosti – vyplňte tabuľku VinaliesParis_Slovakia2021 a pošlite ju na najneskôr do 10.marca 2021 mailom na

sekretariatzvvs@gmail.comedita@vinalma.sk – potrebujeme ju  na vystavenie sprievodných dokladov.

TK s ministrom pôdohospodárstva a odozva v médiách

Dňa 26.11.2020 sa vo vinohradoch JM Vinárstva Doľany konala tlačová konferencia s ministrom pôdohospodárstva J. Mičovským iniciovaná Zväzom vinohradníkov a vinárov Slovenska. Jej cieľom bolo upriamiť pozornosť na aktuálne, ale aj dlhodobé problémy v sektore.

Tlačová správa MPaRV SR: 26-11-2020-Minister Mičovský Slovenskí vinohradníci a vinári si zaslúžia lepšie podmienky

Nadväzujúci prehľad tlače:

Mičovský: Nechceme, aby vinohrady pustli

[27.11.2020; Pravda; Ekonomika; s. 8,9; Jozef Sedlák]

Jozef Sedlák

Dolné Orešany – Trásniky

Len tri z desiatich fliaš vína, ktoré vypijú slovenskí spotrebitelia, dorobili slovenskí vinohradníci a vinári. Bolo viac než symbolické, že úsilie o obrat v pomere skonzumovaného vína vyhlásil minister pôdohospodárstva Ján Mičovský vo vinohrade Trásniky, pod ktorou leží rázovitá vinárska obec Dolné Orešany.

Práve na Trásnikoch, ktoré obrába vinohradník Jozef Mikuš, najlepšie vidno, koľko síl stojí udržanie rodiacich malokarpatských viníc. Mikuš od začiatku 90-tych rokov prakticky obnovil takmer celú plochu zo 160 hektárov vinohradov. Ale nad dobre obrábaným vinohradom leží pás zanedbaných terás, ktoré nie sú vlastnícky vysporiadané. Keď sa ich vinohradník pokúšal obrobiť, ešte mu naparili miliónovú pokutu. Mal čo robiť, aby sa jej striasol. Mičovský prejavil vôľu zmeniť chod vecí, ktoré neraz brzdí byrokracia. No pravdaže nielen ona, ale napríklad aj rozbroje vlastníkov pozemkov, ktoré idú naprieč terasami, čo boli vybudované počas socializmu. Práve tu by sa mali urýchlene urobiť pozemkové úpravy, aby nastolili čisté vlastnícke vzťahy.

Existenčná koncepcia

Minister na stretnutí s vinohradníkmi a vinármi vyhlásil to, čo si klesajúca produkcia slovenského vína žiada: „Nechceme, aby vinohrady pustli.” Vyzval vinohradnícku a vinársku obec, aby poslala svoje námety do pripravovaného vinohradníckeho a vinárskeho zákona. Ten sa opäť novelizuje a mal by prihliadať na nové reálie.

Treba konať naozaj rýchlo, pretože do Vianoc má prebehnúť vnútrorezortné pripomienkovanie zákona a potom budú jeho paragrafy prechádzať kritickou optikou ďalších rezortov. Víno sa nás v tej či onej miere dotýka všetkých, aj tých, ktorí ho nepijú, ale idú radi na prechádzku do vinohradníckej krajiny, alebo si kúpia len hrozno či ochutnajú burčiak. Víno je súčasťou slovenskej duše. Občan spotrebiteľ však meria fľašu vína pred pultom predovšetkým cenou. Ján Mičovský rokuje s obchodníkmi, aby výrazne odlíšili slovenské vína.

To sa už na pultoch mnohých reťazcov deje. Súčasne však, ako pripomenul pťezident Zväzu vinohradníkov a vinárov Vladimír Mrva, treba vytvoriť Koncepciu rozvoja vinohradníctva vinárstva, ktorá dá ľuďom, čo s vínom spoja svoju existenciu, záruku, že keďbudú riadne hospodáriť vo vinohradoch, nevyjde ich úsilie nazmar. COVID-19 totiž zahnal vinárov do kúta, nehľadiac na to, že rezort poskytol 7 miliónov eur na preklenutie odbytovej mizérie. A tiež aj možnosť uchádzať sa o podporu na technologickú obnovu. Straty sú však oveľa vyššie.

Predaj sa neodohráva v bubline slovenskej ekonomiky ako za socializmu. Trh EÚ je otvorený. Takí Francúzi alebo Taliani vrhajú prostriedky v stovkách miliónov eur na záchranu svojich vinárskych rezortov. Ak sa chceme prechádzať po vinohradoch, musíme jednoducho kupovať viac slovenského vína, lebo práve zvýšená spotreba vytvorí zdroje na ich obnovu.

Sebauvedomenie čosi stojí

Spotrebiteľský patriotizmus chce minister Mičovský podporiť do budúcnosti rôznymi opatreniami. Zrejme najúčinnejší by bol vinársky fond. Keď sa pozrieme nielen na Malé Karpaty, chýba im infraštruktúra, dobrý dojem kazia spustnuté vinice. Práve ony hovoria o tom, že Slovensko zaspalo pri obnove vinohradov, že na prvé miesto sa dostalo nie víno, ale neraz úsilie predať pozemky pod výstavbu víl, že ochrana vinohradov v najcennejších územiach je stále nedostatočná. Je to zlá vizitka politiky a politikov, ktorí síce chválili slovenské víno vysoko oceňované v zahraničí, ale v skutočnosti preň ako reprezentanta krajiny neurobili dosť. Teraz je na ťahu Mičovského tím. Aj vinári majú novú reprezentáciu, na čele stojí rešpektovaný vinár Vladimír Mrva. Situáciu okolo vína a všetkých, ktorí sa okolo neho točia, vystihol dokonale, keď povedal: „Ak chceme naplniť kultúrne dedičstvo, nemala by to byť len snaha, ale aj povinnosť.”

Isteže, slovenským spotrebiteľom a tobôž obchodníkom či majiteľom reštaurácií a hotelov nemožno nadiktovať, ktoré víno bude ich voľbou. Víno je však naozaj súčasťou našej kultúry v tom najširšom slova zmysle, vinohrady – dielo bezpočetných pokolení – tvoria krajinu, ktorá vošla do našich sŕdc. Mali by sme na to pamätať: politici pri tvorbe rozpočtu a spotrebitelia, keď stoja pred pultom s vínom.

Slovenskí vinári si zaslúžia lepšie podmienky, Mičovský pre nich pripravuje nový zákon

[26.11.2020; webnoviny.sk; Poľnohospodárstvo; 15:58; redakcia]

Slovenskí vinohradníci a vinári si zaslúžia lepšie podmienky. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV) preto pripravuje novú legislatívu, ktorá im má pomôcť zvládnuť náročnú situáciu, v ktorej sa ocitli. Konštatoval to vo štvrtok agrominister Ján Mičovský na stretnutí s vedením Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska v Doľanoch.

„Vinohradníctvo patrí medzi významné tradičné odvetvia na Slovensku. Cieľ, ktorý máme všetci, je jasný, a tým je zlepšenie podmienok v slovenskom vinohradníctve a vinárstve. Veríme, že tento cieľ sa podarí naplniť aj novým zákonom, ktorý sa momentálne pripravuje,“ uviedol Mičovský.

Zákon sa tvorí za aktívnej účasti odborníkov MPRV, vrátane zástupcov profesijných organizácií, kontrolných orgánov, ale aj akademickej obce.

Zákon reflektujúci najnovšie trendy

Generálny riaditeľ Sekcie poľnohospodárstva MPRV SR Martin Nevolný na stretnutí uviedol, že nová legislatíva bude reflektovať najnovšie trendy vinohradníctva a vinárstva, ako aj aktuálne zmeny v legislatíve EÚ. „Moderný zákon bude zohľadňovať všetky kategórie vinohradníkov a vinárov, od malých až po najväčších, tak aby sa žiadny z nich necítil opomenutý,“ povedal Martin Nevolný.

V momentálnej situácii sa javí ako najväčší problém podpora vinárov a vinohradníkov v súvislosti s pandémiou COVID-19, ktorá má dosah najmä na malých a stredných vinárov. MPRV SR preto realizovalo viacero výziev na podporu tohto sektora.

Vinohradníci a vinári mohli koncom leta v rámci výnimočnej dočasnej podpory požiadať o nenávratný finančný príspevok v maximálnej výške až do 50-tisíc eur.

„Okrem toho sa musíme zamyslieť nad štátnou pomocou tak, aby sme dosiahli úroveň výšky pomoci v okolitých štátoch,“ dodal Nevolný. Ďalšou formou pomoci pre vinohradníkov je výzva na podporu investície do poľnohospodárskych podnikov, ktorá je otvorená do marca 2021.

Vinohradníci upozorňujú na problémové terasy

Slovenskí vinohradníci upozornili na stretnutí aj na problém s terasami vo vinohradoch, ktoré majú mimoriadnu schopnosť zabrániť erózii pôdy a zároveň významnú vodozádržnú funkciu v súvislosti s klimatickými zmenami. Avšak dotácie na takéto vinohrady môžu žiadať iba vinohradníci a vinári, ktorí pestujú vinič na terase väčšej ako 0,3 hektára, čo podmieňuje legislatíva EÚ.

Riešením by mali byť pozemkové úpravy, ako aj zahrnutie vinohradníckych terás do Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky na najbližšie obdobie a úprava metodiky PPA pri výpočte nárokov priamych platieb.

Na Slovensku máme šesť vinohradníckych oblastí. Do zahraničia sa exportuje 50-tisíc hektolitrov domácej produkcie. Významnými oblasťami, kde sa slovenské víno vyváža sú krajiny v Ázii, najmä Japonsko a Čína. Na území Slovenskej republiky je v súčasnosti vyše 15-tisíc hektárov vysadených vinohradov.

Zostaneme krajinou dobrého vína?

[27.11.2020; Pravda; Víno; s. 14; Jozef Sedlák]

Odkedy ľudia prišli na chuť vínu, a je to už dobrých pár tisícročí, začalo sa s ním obchodovať. Nie na malé, ale tisíckilometrové vzdialenosti. Z vína sa stal tvrdý biznis už v antike a je ním dodnes, pretože bez vína si ľudia nevedia predstaviť dobrý život.

Všade, kde sa začalo víno dorábať, úplne zmenilo ráz krajiny, rozvinulo celý rad odvetví – od výroby nástrojov, nožov, motýk až po supermoderné traktory, postrekovače a kombajny, nehovoriac o priemysle spracovania vína, ktorý reprezentujú sofistikované, počítačom riadené lisy, antikorové nádoby, kde víno kvasí, až po klasické drevené sudy, fľaše, etikety a poháre. Víno sa rozvíjalo ako remeslo, neskôr priemysel a vždy ako umenie – ojedinelý výtvor prírody a človeka. Bolo a je inšpiráciou pre všetky druhy umenia. Celé povojnové obdobie sme pili jednoduché víno, napospol produkt priemyslu, buď kyslé, alebo naopak silno dosládzané repným cukrom. Víno ako umelecký produkt i ,. však prežilo. Spomeňme si na Radošinský klevner, jeho etiketu s buclätým mníchom, ktorá miestnym pripomínala, že šlo o delikátne víno cirkevných hodnostárov, ústa ktorých potom vystriedali hrdlá komunistickej verchušky. Bolo to víno, ktoré vošlo zásluhou dramatika Stanislava Štepku do povedomia súčasníkov, pretože opísal, ako putovalo na svadbu anglickej kráľovnej Alžbety II. Kto by si bol ešte v osemdesiatych rokoch pomyslel, že o polstoročie neskôr ho budú jej veličenstvu servírovať v bratislavskej Redute na slávnostnej večeri spolu s inými vynikajúcimi slovenskými mokmi, ktoré sa zrodili len pred desiatimi, pätnástimi rokmi. Nové, naozaj krásne slovenské víno si rýchlo získavalo obdivovateľov. Vinohradnícky a vinársky um dostal po roku 1989 krídla. A predsa dnes hrozí, že slovenské víno, ktoré sa vznieslo k nebesám, môže skončiť tragicky. Dramaticky totiž prehráva súboj o spotrebiteľa, čomu dopomohla aj pandémia koronavírusu. Tá podčiarkla všetky rokmi nahromadené problémy vo vinohradníctve a vinárstve. Predaj vína v gastronomických zariadeniach v dôsledku zdravotno-bezpečnostných obmedzení skolaboval a presunul sa do obchodných sietí. A tam je slovenské víno konfrontované s celosvetovou ponukou. Cena, ako vždy, rozhoduje na prvom mieste. Prečo neochutnať fľašu z Bordeaux, keď sa ponúka za dostupnú cenu spolu s inými mokmi sveta? Takému pokušeniu sa odoláva ťažko. Lenže vzťah s vínom pripomína trochu manželstvo. Môže tolerovať flirt, určite však nie neveru. S každou rýchlo pribúdajúcou cudzou fľašou ubúda riadok zo slovenského vinohradu, stenčuje sa priestor vinárom. Rakúšania majú v ponuke vina z celého sveta, ale pijú najmä svoje. To, čo dnes potrebuje slovenské víno, je predovšetkým vernosť, návrat milovníka vína k obľúbenej slovenskej značke, k svojmu vinárovi. Víno si zároveň pýta aj zrozumiteľný koncept rozvoja. Naozaj hýbe krajinou, je súčasťou našich životov. Je s ním príjemne, nielen keď ho popíjame, ale aj pri potulkách krajinou, vinohrady ktorej sú akoby jej odvekou súčasťou. Už len z úcty k dielu našich predkov, k tomu, čo dokázali vybudovať súčasníci, by sme mali myslieť na víno vo všetkých súvislostiach. Naša príloha, samozrejme, nie je schopná postihnúť všetky aspekty vína v obyčajnom ľudskom živote. Prináša len zopár fragmentov, ktoré pripomínajú univerzálnu rolu vína v rozvoji človeka i Slovenska. Tie príbehy sú ukážkou ľudského vzopätia. Víno nás prežije, no to, či zostane v celosvetovom prúde dobre čitateľná slovenská stopa, závisí od nás. A pravdaže aj od tých, ktorí radi pripomínajú, ako múdro vedú krajinu (ešte stále dobrého vína) k lepšiemu.

Vinohradníkom sľúbili podporu

[29.11.2020; TV Markíza; Televízne noviny; 19:00; Miroslava Ondrejčíková / Mária Chreneková Pietrová;Patrik Švajda]

Mária Chreneková Pietrová, moderátorka: „Bude slovenské víno lacnejšie? Vinohradníci a vinári už dlhodobo upozorňujú, že nedokážu konkurovať dovozu zo zahraničia s nižšou cenou.“

Patrik Švajda, moderátor: „Chýba im podpora od štátu. Dnes minister Mičovský prisľúbil zmenu a sľubuje aj to, že pomôže zachrániť historické vinohrady v kopcovitom teréne.“

Miroslava Ondrejčíková, redaktorka: „Na Slovensku máme vysadených viac ako 15 tisíc hektárov vinohradov. Z toho sa využíva na reálnu produkciu viniču a vína len zhruba polovica. Vinohradníkom sa to neoplatí.“

Karol Braníš, vinohradník: „Naša rodinná firma obrába 35 hektárov. Momentálne je to veľmi, veľmi ťažký chlebíček, pretože je problém hrozno predať, aj víno predať, pretože reštaurácie sú zatvorené, nie je odbyt.“

Miroslava Ondrejčíková: „Pandémia ich problémy už len prehĺbila. Menší vinohradníci dokonca hovoria o likvidácii svojich vinohradov.“

Karol Braníš: „Aj predtým nemali problém, pretože slovenský spotrebiteľ nejako tie vína slovenské opomína.“

Vladimír Mrva, prezident Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska: „Na Slovensku je z celkovej spotreby vína viac než 70 % dovoz a len 30 % je slovenské víno.“

Miroslava Ondrejčíková: „Jeden z dôvodov je, že slovenské vína nedokážu konkurovať lacnejšiemu dovozu zo zahraničia. V iných krajinách totiž vinohradníci dostávajú väčšie dotácie od štátu a cenu môžu dať nižšiu.“

Vladimír Mrva: „My tú podporu nedostávame, veľmi ťažko môžeme konkurovať, ťažko je to potom aj vysvetľovať zákazníkom, prečo možno je cena vyššia.“

Miroslava Ondrejčíková: „To by sa mohlo v blízkej budúcnosti zmeniť. Chystá sa totiž nový zákon, ktorý by mal vinohradníkom uľahčiť prácu a zvýšiť podporu.“

Ján Mičovský, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka: „Príprava nového zákona o vinohradníctve, ktorý je na spadnutie, tak vás vyzývam, prosím a zároveň oceňujem, že určite budete ochotní vstúpiť svojimi pripomienkami, aby sme to stihli ešte do Vianoc.“

Miroslava Ondrejčíková: „Zákon začne platiť zrejme v polovici budúceho roka, no nerieši ďalší problém, ktorý trápi vinohradníkov najmä v Malých Karpatoch, kde na terasách namiesto viniča rastie len krovie, na rozdiel od slávnych terasovitých viníc vo Francúzsku.“

Jozef Mikuš, vinohradník: „Keď tu máte takto parcelu a tá neni vaša, tá neni vaša, vy sa neotočíte na tom, takže vy nemôžete vysádzať. A takto vám to nedovolia vysadiť, lebo museli by ste im dať dole terasy a to vám zas nedovolia.“

Miroslava Ondrejčíková: „Problémom sú vraj nevysporiadané majetkoprávne vzťahy a znova aj podpora od štátu, keďže na jednom metri štvorcovom terasy sú náklady na prácu približne 2 eurá, ale na tej istej ploche na rovine je to len 60 centov.“

Jozef Mikuš: „Podpora štátu v každom prípade urýchli proces a bude to vyzerať tak, ako to vyzerá v Rakúsku, alebo vo Francúzsku, alebo v Nemecku, je to úplne jedno. My to určite tak vieme spraviť ako oni.“

Ján Mičovský: „V novom programovacom období to bude garantované, že tie terasy, ktoré majú obrovskú hodnotu, budú samozrejme započítané.“

Miroslava Ondrejčíková: „Vinohradníci sa zhodujú v tom, že terasy v zložitom teréne, kde by mohol byť vysadený vinič, ostanú zarastené pokým nepríde podpora od štátu, čo bude najskôr o 2 roky. “

Krajina vína prichádza o víno

[28.11.2020; Pravda; Titulná strana; s. 1,8,9; Jozef Sedlák]

Jozef Sedlák

Doľany, Dolné Orešany

Slovenské vinohradníctvo a vinárstvo sa ocitli na pokraji života a smrti. Každý, kto sa pohybuje po krajine s otvorenými očami, vidí obrovské plochy neobrábaných vinohradov, ktoré si podmaňujú developeri alebo divo rastúci les. Nečudo, že na Slovensku sa predáva z vlastných vinohradov už len menej ako jedna tretina všetkého vypitého vína. Za tejto situácie sa ide prijímať nový zákon o vinohradníctve a vinárstve. Keď pred 280 rokmi preberala žezlo nad Rakúsko-Uhorskom panovníčka Mária Terézia, hrozilo, že sa jedno z najväčších európskych mocnárstiev rozpadne. Nestalo sa to, panovníčka postupne prijala celý rad múdrych – nadčasových – opatrení vrátane sprehľadnenia vlastníctva pozemkov. Tereziánske edikty odštartovali hospodárske oživenie. Paradoxne takmer po troch storočiach sa situácia, ktorú sme už raz na Slovensku zažili, opakuje. Jednou z príčin úpadku slovenských vinohradov je neusporiadané vlastníctvo k pozemkom a neschopnosť slovenskej politiky riešiť tento problém naprieč celým poľnohospodárstvom. Netýka sa totiž len vinohradov, ale aj všetkých ostatných „poľností”, vinice však najviac bijú do očí celej verejnosti. Pri každej výmene vlád a ministrov sa opakuje rituál, keď sa nová zostava zoznamuje so stavom odvetvia. Prejde spravidla niekoľko mesiacov, kým nový tím príde na to, čo trápi poľnohospodárov.

A kým si uvedomí, že jadrom dobrej hospodárskej politiky nieje ustavičné zvaľovanie viny na neschopných predchodcov, ale sformovanie zrozumiteľnej praktickej agrárnej politiky. Takej, ktorá by viedla k oživeniu sebestačnosti. Zdá sa, že tím Jána Mičovského, trinásteho ponovembrového ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, sa naostatok dostal do štádia, keď si uvedomil, že reči sa hovoria a chlieb saje. Na konci novembra sa minister vybral do malokarpatských vinohradov, v ktorých už spŕchlo lístie. Deň bol sivý, horná časť viníc a lesa postriebrená námrazou. Keby svietilo ostré jesenné slnko, tak by nemilosrdne odhalilo biedu najstaršej slovenskej vinohradníckej oblasti, považovanej dlho za výkladnú skriňu slovenského vína. Z vyše päťtisíc hektárov viníc sa uchovalo v rodiacom stave niečo vyše 50 percent. Len tam, kde sa ich ujali dobrí hospodári, majú záruku prežitia. A práve títo muži, Jozef Mikuš z Dolian, Karol Braniš z Dolných Orešian, Ladislav Šebo zo Šenkvíc, Milan Pavelka z Pezinka a ďalší, priblížili ministrovi, čo je za vinohradníckou a vinárskou oponou, ktorú nevidno – niekedy kvôli hmle a inokedy možno kvôli štósu papierov a v nich ukrytých predpisov. Neraz nezmyselných. Časť malokarpatských vinohradov leží na terasách”. Boli vybudované pred rokom 1989 za nemalé štátne dotácie. Keď v rámci reštitúcií vrátili pozemky pôvodným majiteľom, nastal problém. Kým terasy išli po horizontále, teda po vrstevnici, pozemky v starých grundbuchoch boli zaznačené po spádnici. Vysporiadať vlastníctvo k nim bez pozemkových úprav jednoducho nejde. A tak zarastajú kriačím. Terasy sa budovali preto, aby sa do vinohradov dostala technika. No hektár terás nie je hektár vinohradu na rovine či úbočí s malým sklonom. Ako povedal Ladislav Šebo, možno tu vysadiť o 20 až 30 percent krov viniča menej. Karol Braniš, ktorý bol vinohradníkom ešte v časoch socializmu, dodal, že štát nižšiu úrodu kompenzoval tzv. diferenčnými príplatkami, teda platbami, ktoré zohľadňovali sklon terénu a úrodnosť pôdy, na ktorej boli terasy vybudované. Čím ťažšie boli podmienky, tým vyššie boli platby. Systém, ktorý vznikol za čias prvého ministra poľnohospodárstva Jána Janovica, nebol slovenským objavom, ale iba reakciou na tzv. diferenčnú rentu. Tú bez ohľadu na to, že na ňu upozornil Karol Marx, uplatňujú všetky vyspelé vinohradnícke krajiny. Jednoducho, spoločnosť ktorá chce udržať poľnohospodárstvo a tým vidiecke osídlenie v horších prírodných podmienkach, musí niečo zo zdrojov, čo vytvoria výnosnejšie odvetvia ekonomiky, obetovať v prospech slabších území.

Kto je tu doma?

Dnes hodnota týchto území mimoriadne rastie. Ľudia chcú zdravo žiť. Ukázala to pandémia ochorenia COV1D-19. Do malokarpatských vinohradov sa vyhrnulo na prechádzky obyvateľstvo Bratislavy a priľahlých satelitov! „Bolo obdobie, keď sme ľudí prostredníctvom Malokarpatskej vínnej cesty lákali do pivníc a viníc. Teraz však nastal iný problém. Stovky ľudí začali prúdiť peši či na bicyldoch do vinohradov, až sme im my, ktorí sa staráme o vinice, začali prekážať,” opísal situáciu jeden zo zakladateľov Malokarpatskej vínnej cesty Milan Pavelka. Hneď pripomenul, ako regulujú návštevnosť vinohradov v Rakúsku a Nemecku. Za vstup do vinohradov sa vyberá vstupné. To by sa mnohým na Slovensku nepáčilo, ale starým pravidlom uplatňovaným do konca druhej svetovej vojny bolo, že v čase oberačiek chodili do vinohradov len tí, čo v nich pracovali. V Skalici ešte pred dvoma-troma storočiami, ak si pocestný odtrhol strapec zrelého hrozna, zanechal pod krom mincu, ak nie a prichytili ho, sťali ho. To iba dokresľovalo vysokú cenu hrozna. Dnes slovenské vinohrady, okrem výnimiek, nevedia konkurovať zahraničiu. Sú málo úrodné, prestarnuté, preriedené. Za posledných tridsať rokov výrazne zaostala ich obnova, len menšina vinohradníkov ako napríklad Jozef Mikuš, Ladislav Šebo, Karol Braniš, Milan Pavelka a aj množstvo iných, udržala krok s konkurenciou. Pri viniči ich udržala nesmierna vášeň, to, že hrozno sami spracúvali alebo mali spoľahlivých odberateľov. Ale ako pripomenul jeden z mladých mužov vína Štefan Šimák, ak sú náklady na kilogram hrozna okolo 60 až 65 centov a chýba podpora porovnateľná so zahraničím, nastáva problém. Rodina Šimákovcov si okrem vlastných vinohradov prenajíma ďalších dvadsať hektárov. Vlastníkom oznámili, že ekonomika ich núti vypovedať zmluvy. Tí zostali viac než v pomykove. A čo si my počneme s vinicami? To neraz nevedia ani profesionáli. Milan Pavelka upozornil, že prakticky neriešiteľným sa stal problém s lesnou zverou. Hoci sú vinohrady oplotené elektrickými oplôtkami, daniele či iná vysoká zver sa dostávajú do viníc a oberajú vinohradníkov o plody celoročnej práce. Je to iba krátky výpočet nie všetkých problémov, ktoré vychrlili vinohradníci na ministra. Je množstvo iných, ktoré by bolo treba razantne, teda oprúc sa o náležitú finančnú podporu, riešiť.

Čo patrí k dobrým mravom

Na Slovensku sa takmer rozpadol vinohradnícky výskum a šľachtenie. Krajina žije z celoživotných výsledkov takých šľachtiteľov, ako je dnes 90 ročná stále vitálna Dorota Pospíšilová alebo 75-ročný Ondrej Korpás. K dobrým mravom ministrov patrí, že si ľudí, ktorí sa zaslúžili o slávu slovenského vína, uctia. Akosi zrejme v predvolebnom a povolebnom chvate nebol čas na to pripomenúť si ľudí, ktorí sa postarali o obrovský vzostup slovenského vinohradníctva. Čert ber medaily a plakety, napokon je to čas, ktorý vždy najlepšie ocení prácu každého vinára. No len tak mimochodom, tzv. slovenské modré rieky, teda Pospíšilovej odrody Hron, Váh, Rimava, Rudava, ktoré dopestoval Karol Braniš a víno z nich vyrobil Vladimír Mrva, sa predávajú v reštaurácii za ceny, z akých sa bežnému smrteľníkovi zakrúti hlava. Fľaše cuvée ročníka 2011 sa predali po 200 eur, Hron z ročníka 2018 stojí už teraz 80 eur. To je cena, za akú sa predávajú špičkové francúzske vína. Inými slovami povedané, vieme dorobiť špičkové vína. Nie sú ocenené len zlatými medailami, ale aj patričnou cenou. Ondrej Korpás spolu so svojím synom Bandim pokračuje v šľachtení. Teraz prihlásil do štátnych odrodových skúšok štyri nové odrody, ktoré sú šité na agroekologickú mieru slovenských vinohradov. Za každú musel muž na dôchodku zaplatiť po dvetisíc eur. Keby žil v Maďarsku, nezaplatí ani jedno euro. Nuž minister pôdohospodárstva má čo spoznávať a riešiť, ak chce pozdvihnúť úroveň slovenského vína. To najmä z hľadiska produkcie upadlo na úroveň čias, keď vládu preberala Mária Terézia. V časoch federácie, bolo to pred 31 rokmi, Slovensko zásobovalo českú časť spoločného štátu vínom. Dnes nám z vtedajšej plochy 32-tisíc vinohradov zostalo torzo v podobe 15 388 hektárov evidovaných vinohradov, z čoho rodiacich, čísla sa rôznia, je niečo medzi 7 500 až 8 000 hektármi. Krajina je zaplavená lacným dovozovým vínom. Je to najmä preto, lebo vinohradníctvo a vinárstvo sú v starých členských krajinách lepšie zorganizované, manažované a podporované. To všetko sa premieta do ceny vína na pulte. Nový prezident Zväzu vinohradníkov a vinárov Vladimír Mrva považuje za kľúčové spracovať dlhodobú koncepciu rozvoja vinohradníctva a vinárstva. Tá, samozrejme, potrebuje najprv ľudí, ktorí ju vypracujú. Potom parlament, ktorý ju ako súčasť celkovej koncepcie rozvoja agrosektora schváli, a to vrátane zdrojov, čo koncept obnovy umožnia zrealizovať. Ako si s tvrdým orieškom poradí nový šéf rezortu, na hlavu ktorého sa v poslednom čase valí kritika zo všetkých strán, nevedno. Je však nanajvýš pozoruhodné, že na slovenskom juhu dostávajú vinohradníci maďarskej národnosti podporu z Budapešti. Ako to, že Maďari majú dosť peňazí pre svojich vinohradníkov a ešte aj pre tých, čo žijú na území iných štátov? Pritom žiadosti o dotácie z Budapešti sú veľmi jednoduché a peniaze prichádzajú obratom. Slovensko a tvorcovia jeho hospodárskych politík majú nad čím premýšľať.

Dopad pandémie na vinárstvo a vinohradníctvo

[27.11.2020; RTVS Jednotka; Ranné správy; 07:30; R / Iveta Gombošová]

Iveta Gombošová, moderátorka:

„No a nakupovať môžete aj kvalitné slovenské vína, pomôžete tak vinárom, ktorých zasiahla koronakríza. Rok 2020 hodnotia ako výnimočne náročný. Nepredané zásoby vína im blokujú kapacity v pivniciach. O problémoch vinohradníkov sa budem rozprávať so šéfom ich zväzu Vladimírom Mrvom, ktorého máme u nás v štúdiu, vitajte.“

Vladimír Mrva, prezident Zväzu vinohradníkovvinárov:

„Ďakujem za pozvanie.“

Iveta Gombošová:

„Rovno sa teda spýtam na tie výpredaje, platí to takto aj vo vašej oblasti, že máte nejaký Black Friday?“

Vladimír Mrva.

„No vzhľadom na to teraz, že to obdobie covid si vyberá a zasiahlo aj vinohradníctvovinárstvo, tak máme samozrejme, chceme predávať slovenské vína nielen teraz, v piatok Black Friday, ale vyzývame teda, alebo prosíme skôr našich konzumentov, aby kupovali a popíjali slovenské vína vzhľadom na to teraz, že hlavne malých a stredných vinohradníkovvinárov zasiahol COVID tým, že sú uzavreté, vlastne ten segment Horeca je uzavretý…“

Iveta Gombošová:

„To sú teda reštaurácie, hotely, aby sme teda pripomenuli…“

Vladimír Mrva.

„To bol vlastne taký ten kanál, kadiaľ sa predávalo hlavne víno. Samozrejme, tie opatrenia spôsobili aj to, že sú uzavreté priestory u vinára pivnice, kde boli rôzne degustácie, stretnutia so zákazníkmi, rôzne vínne cesty, to všetko je momentálne teraz zastavené a naozaj zostáva možno už len predaj priamo privátnej sfére, alebo cez e-shopy, ale to určite nie je dostačujúce.“

Iveta Gombošová:

„Sú tie vyhliadky do konca roka lepšie, mám na mysli trebárs Silvester, Vianoce, sviatky, myslíte, že popredáte viac?“

Vladimír Mrva.

„Skôr to vidím takto, pokiaľ sa teda neotvorí tento segment Horeca…“

Iveta Gombošová:

„Čiže to je kľúčové pre vás…“

Vladimír Mrva.

„Samozrejme, že sú vinárstva, ktoré predávajú aj v segmente Retail, čiže vo veľkých obchodných sieťach, tam samozrejme, že tie straty sú nižšie.“

Iveta Gombošová:

„Ako tento rok 2020, ktorý charakterizujete ako výnimočne náročný, môže poznačiť možno ten ďalší rok, ďalšie roky slovenských vinárov, môžu sa niektorí dostať až do vážnych ekonomických kríz?“

Vladimír Mrva.

„Myslím si, že asi sa bude teraz na konci roka robiť taký odpočet, ako stoja jednotlivé firmy. Hlavne myslím si, že môže to zasiahnuť firmy, ktoré zainvestovali do rôznych technológií, zobrali si veľké úvery a čo je asi najhoršie nevieme, kedy to bude končiť. Nevieme, kedy skončia tieto opatrenia, čo bude po novom roku. Teraz máme možno v hlavách len to, že nejako do konca roka ako to dopadne, ale myslím si, že to môže veľmi zasiahnuť tento sektor vinohradníctvavinárstva, hlavne tých malých a stredných vinárov.“

Iveta Gombošová:

„Zasiahla pandémie aj do takej personálnej politiky jednotlivých vinárstiev v zmysle, že by museli byť v karanténe kvôli koronavírusu, a že ste teda mali problém zohnať posily trebárs pri zbere úrody?“

Vladimír Mrva.

„Zasiahla, ale nie do takej miery, aby to ovplyvnilo výrazne zber hrozna a samotné spracovanie, vinári si s týmto poradili.“

Iveta Gombošová:

„Viem, že na trhu máme vlastne veľkú konkurenciu tých vín, lacnejšie, drahšie, ako teda by sa dalo uspieť na trhu konkurencie?“

Vladimír Mrva.

„Čo sa týka kvality musím povedať, že tam slovenské vína sú absolútne konkurencieschopné. Čo sa týka ceny, tam je to trošku horšie, ale druhým dychom chcem povedať, že viete, ak v ťažkých chvíľach, to znamená je prebytok vína na trhu, koronakríza, alebo keď hrozno napríklad zmrzne, alebo teda vinohrad, tak naozaj okolité krajiny hľadajú spôsob, ako pomôcť vinárom a veľakrát tu vidíme aj nejakú dotačnú politiku či už na hrozno, alebo proexportnú a tam potom sa vytvárajú určité ťažké podmienky konkurencieschopnosti. Povedzme si otvorene, ak zbadáte niekedy v sieti víno za 1,40, 1,50 eur, takejto cene nie je možné konkurovať zo slovenského hrozna…“

Iveta Gombošová:

„A dá sa hovoriť pri takejto cene, že je to vôbec víno, alebo môže ísť aj o nejaký kvázi falzifikát? Či na to sú kontrolné orgány…“

Vladimír Mrva:

„Na toto sú kontrolné orgány, ale skôr si myslím, že tu je, viete, korona napríklad zasiahla ako také krajiny ako Taliansko, Španielsko, Francúzsko. Dnes je naozaj obrovský prebytok vína. A tieto krajiny sa snažia pomáhať tým vinárom tým, že majú nejakú tú proexportnú politiku, robia nejaké dotácie a potom sa stane to, že takéto vína môžu byť aj za tak nízku cenu na slovenskom pulte, kde poviem, že za túto cenu vlastne vinár nie je schopný konkurovať, doslova to nepokrýva ani náklady na výrobu, tobôž ešte aby to bola predajná cena.“

Iveta Gombošová:

„Vás štát nejako podporuje v súvislosti s tou proexportnou politikou?“

Vladimír Mrva:

„Proexportnou politikou nie, Slovensko je krajina viac-menej, ktorá exportuje veľmi málo vína a z celkovej spotreby vína na Slovensku je 70 percent dovoz, len 30 percent je vína slovenského, ktoré sa tu vypije. A toto je vlastne snaha aj vinárov, aby sme zmenili tento pomer, žiadame momentálne aj pána ministra vyzývame k tomu, aby sa urobila nejaká nová koncepcia, vízia rozvoja vinohradníctva a vína na Slovensku. Jednoznačne aby ministerstvo dalo taký impulz do nášho sektoru vinohradníkomvinárom, že sa oplatí pestovať hrozno a aby sme vedeli, čo čaká slovenské vinárstvo, vinohradníctvo do budúcna.“

Iveta Gombošová:

„Keď ste mali to stretnutie s ministrom, máte z toho dobrý pocit, že teda sa niečo naštartuje?“

Vladimír Mrva.

„Musím povedať, že veľmi pozitívne sme vnímali slová pána ministra o tom, že ten záujem je tu naozaj obrovský, alebo veľký na podporu slovenského vinohradníctvavinárstva. Druhým dychom chcem dodať, dúfam, že to nezostane len pri slovách, lebo poznáme sľuby a verím tomu, že naozaj ak chceme napĺňať to okrídlené, že víno je nejaké kultúrne dedičstvo, tak nemali by sme zostať len pri sľuboch, ale je to naša povinnosť pracovať a udržať slovenské vinárstvovinohradníctvo na Slovensku.“

Iveta Gombošová:

„Tak vám v tom držíme palce a ďakujeme za váš čas. Rozprávala som sa s Vladimírom Mrvom zo Zväzu vinárovvinohradníkov.“

 

Scroll to top