Monitoring médií 6.12.2021

BRATISLAVA. Veľké, 250gramové balenie masla stálo vlani v slovenských obchodoch zhruba dve eurá, v akcii ste ho mohli vcelku bežne kúpiť aj pod 1,5 eura. Dnes si obchody za niektoré maslá pýtajú aj viac než tri eurá (privátne značky sú zhruba o tretinu lacnejšie). Ide o medziročné zdraženie o desať až 50 percent. Maslá boli spolu s olejmi a tukmi v októbri štatisticky najrýchlejšie dražejúcimi potravinami na Slovensku. „V porovnaní so septembrom zdraželi o 4,6 percenta a v medziročnom porovnaní bola ich cena v priemere vyššia o 11,9 percenta,“ hovorí analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.

V akciách len výnimočne

Ceny masla okolo 3,1 až 3,30 eura nie sú historickým rekordom, na túto úroveň sa vyšvihli aj na jeseň roka 2017. Aktuálny rast maloobchodných cien potvrdzujú aj údaje Štatistického úradu. Podľa nich 125-gramové balenie masla stálo v októbri v priemere 1,3 eura, kým pred rokom to bolo o 15 centov menej (nárast o 13 percent). Zvyšujú sa aj odbytové ceny, za ktoré výrobcovia dodávajú tovar predajcom. Podľa štatistík Pôdohospodárskej platobnej agentúry sa v novembri dostali na úroveň 627 eur za sto kilogramov masla, čo od konca augusta predstavuje 23-percentný nárast. Portál Zlacnene.sk, ktorý sleduje akciové ponuky slovenských obchodných reťazcov, potvrdil, že v akciách sa maslo v uplynulých týždňoch objavilo skôr výnimočne. Napríklad Billa ponúkala zhruba tretinovú zľavu za štvrťkilové maslo (s výslednou cenou 1,89 eura), Tesco rovnaké balenie predávalo o štvrtinu lacnejšie než zvyčajne (za 1,85 eura).

Mliekari: Rastú náklady

V roku 2017 prudké zvýšenie cien masla spôsobilo zrušenie takzvaných mliečnych kvót a sled udalostí, ktoré za ním nasledovali. Kvóty určovali jednotlivým štátom Európske únie, koľko mlieka môžu vyrobiť. Keď padli, slovenský trh zaplavilo lacné mlieko zo zahraničia. Tunajší výrobcovia nedokázali zvládať prudkú cenovú konkurenciu, a tak zmenšovali chovy dojníc. To zas spôsobilo nedostatok mlieka na trhu, čo sa prejavilo aj na vyšších cenách masla. Súčasné dôvody nárastu cien masla sú trocha rozdielne. Napríklad riaditeľ Levických mliekarní a prezident Slovenského mliekarenského zväzu Marián Šolty hovorí, že je výsledkom vyšších nákladov výrobcov. Zodpovednosť za zdražovanie však primárne prisudzuje obchodným sieťam, ktoré podľa neho využívajú zvyšovanie cien naprieč takmer všetkými produktovými položkami. „Obchodné siete nám dovolia zdvihnúť cenu o pár percent, ale zo skúsenosti viete, že niekde maslo zdraželo v posledných mesiacoch o 30, 50 centov, či dokonca o euro,“ tvrdí Šolty. Druhá vec je, že vývoj odbytových cien hovorí niečo trocha iné – veľkoobchodné ceny, za ktoré nakupujú reťazce, v uplynulých pár mesiacoch narástli v desiatkach percent.

V Európe je to rovnaké

Predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič zasa k rastúcim cenám masla konštatuje, že ho zažívame nielen na Slovensku, ale je aktuálne v celej Európe. Dôvodom je podľa neho nedostatok mlieka a smotany, čo tlačí na vyššiu odbytovú cenu, a teda aj na rast cien na pulte. „V súvislosti s pandémiou klesol počet dojníc v Európe a momentálne sa to stretlo so zvyšovaním dopytu po masle v rámci európskeho trhu,“ dodáva s tým, že na pokrytie dopytu po masle, mlieku a smotane musia slovenskí obchodníci nakupovať nielen doma, ale aj v iných krajinách EÚ. Úsporu môžu spotrebitelia hľadať v privátnych značkách obchodných reťazcov. Napríklad v Tescu stojí štvrťkilové maslo Rajo 2,99 eura, maslo Liptov 3,19 eura, ale „Tesco maslo“ vychádza len na 1,99 eura. Podľa Krajčoviča tieto rozdiely vyplývajú z toho, že pri privátnych značkách prechádza veľká časť nákladov z výrobcu na obchodníka. „Ide o poplatky spojené s umiestňovaním na trh, marketing, obaly a podobne,“ vyratúva. To sa potom odráža na celkovej nižšej marži, ktorá sa na maslo nabaľuje.

Vyššie ceny mlieka

Pokiaľ ide o náklady mliekarov, spomínajú najmä základnú výrobnú komoditu, teda surového kravského mlieka. Vlani a začiatkom tohto roka sa cena na Slovensku a v EÚ držala v priemere na 32 až 34 eurách za sto kilogramov. Súčasné ceny sa podľa Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka pohybujú okolo 38 eur, čo predstavuje nárast o 18 až 20 percent. Mliekarom sa zvyšujú aj náklady na obalové materiály – plast, papier aj kovy. Napríklad cena hliníka stúpla tento rok o tretinu. Výrobcov trápia aj rastúce náklady na energie a (už tradične) sa sťažujú i na zákonnom stanovené príplatky za prácu cez víkend a v noci. Či a ako bude rast cien masla pokračovať v ďalších mesiacoch, sa podľa šéfa zväzu mliekarov Šoltyho momentálne povedať nedá. „Rokovanie o cenách elektriny na budúci rok ešte prebiehajú,“ uvádza príklad a dodáva, že podnikateľské podmienky z týždňa na týždeň mení aj pandémia. Jozef Tvardzík © SME

V súvislosti s pandémiou klesol počet dojníc v Európe a momentálne sa to stretlo so zvyšovaním dopytu po masle na európskom trhu. Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu

[Späť na obsah]

2. Pôdohospodárska platobná agentúra už začala vyplácať priame podpory, december je v tom najsilnejší mesiac

[05.12.2021; noviny.sk; Peter Petrus]

SLOVENSKO / Pôdohospodárska platobná agentúra už začala vyplácať priame podpory. Táto inštitúcia je kľúčová v našom agrosektore, pretože ročne prerozdelí okolo 800 miliónov z európskych zdrojov. Odhalenie rozsiahlej korupcie z čias predchádzajúcich vlád však malo za následok dočasné utlmenie platieb.

Slovenskí poľnohospodári môžu každoročne žiadať o priame podpory. Megaškandál Dobytkár a iné kauzy spôsobili, že PPA na istý čas prišla o plnú akreditáciu, na čo najviac doplatili mnohí slušní farmári. “Obdobie rokov, kedy tu šafárili predstavitelia Smeru-SD a SNS nám spôsobilo to, že sme museli taký veľký počet žiadostí pozastaviť, taký veľký počet platieb nevyplatiť,” hovorí minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan (OĽaNO).

Kontroly z európskych štruktúr okrem iného dokázali aj vyslovenú drzosť tých, ktorí neoprávnene poberali peniaze. „Odhalené boli aj prípady, keď daňovníci prispievali na údajné pestovanie zeleniny na betónových parkoviskách, alebo na cintorínoch,“ hovorí europoslanec Tomáš Zdechovský.

Minister Vlčan v lete vymenoval nového riaditeľa agentúry Kissa s náročným zadaním. Urobiť všetko pre obnovenie plnej akreditácie PPA, aby mohla fungovať na plný výkon. Doteraz už spracovali vyše tri štvrtiny žiadostí. “Do konca roka predpokladáme, že zadministrujeme ďalšie platby a dostaneme sa minimálne na číslo 80 percent. Čo sa týka číselného vyjadrenia, tak určite sa dostaneme cez sumu 200 miliónov euro,” hovorí generálny riaditeľ PPA Jozef Kiss.

„Priame platby sú pre poľnohospodárov mimoriadne dôležité, lebo pre nich predstavujú najväčší zdroj finančných prostriedkov. Momentálne je ešte skoro hodnotiť plynulosť vyplácania týchto priamych platieb,“ informuje hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.

Ku hladkému priebehu týchto procesov môžu prispieť aj samotní žiadatelia. “V prípade, že nemajú námietky k vydaným rozhodnutiam, aby vyplnili formulár vzdania sa práva na odvolanie, ktorý urýchli administrovanie peňazí,” hovorí riaditeľ sekcie priamych platieb PPA Peter Hirjak. Zjednodušene možno povedať, že mesiac december je najsilnejší PPA, keď sa vyplácajú priame platby na plochu.

Zdroj: noviny.sk/TVJOJ

https://www.noviny.sk/slovensko/647574-podohospodarska-platobna-agentura-uz-zacala-vyplacat-priame-podpory-december-je-v-tom-najsilnejsi-mesiac

[Späť na obsah]

3. Slovenské potraviny počas sviatkov

[05.12.2021; TV Markíza; Televízne noviny; 19:00; Marek Šilhavík / Jaroslav Zápala;Mária Chreneková Pietrová]

Jaroslav Zápala, moderátor: „Večera na Štedrý deň, slávnostné menu na Silvestra, víno či koláče na sviatočný stôl, to všetko si vieme zabezpečiť z čisto slovenských produktov.“

Mária Chreneková Pietrová, moderátorka: „Okrem takejto pomoci domácim farmárom by sme ale mali uvažovať aj nad zbytočným plytvaním potravín.“

Marek Šilhavík, redaktor: „Zo slovenských potravín vieme pripraviť slávnostné menu na akúkoľvek príležitosť, či už je to mäso, zelenina, ovocie, múka, alebo cukor.“

Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK: „Slovenské jablká majú nezameniteľnú chuť, slovenské vína zbierajú v zahraničí medailu za medailou, pravý slovenský med patrí medzi najkvalitnejšie medy vo svete.“

Peter Ostrožlík, včelár: „Ono je to tým, že to Slovensko naše je síce maličká krajina, ale strašne rôznorodá. Tie včeličky tam nežijú len z jednej rastlinky, je tam vždycky mix tých peľov a všetkých tých enzýmov, ktoré do toho včielky dajú. Čo nám príroda dá, to si musíme vážiť.“

Marek Šilhavík: „Med je neodmysliteľnou súčasťou aj pri štedrovečernom stole, no chýbať by nemali ani jabĺčka.“

Emil Schultz, ovocinár: „Hlavne tá špeciálna výroba dostáva v posledných rokoch veľmi veľké facky a ja budem veľmi rád, keď si to ľudia tiež takto zoberú a budú sa snažiť podporiť slovenských ovocinárov tým, že si kúpia na ten vianočný stôl slovenské jablká.“

Marek Šilhavík: „Vo Dvoroch nad Žitavou už plánovali vypíliť sady s jablkami. Nedokážu totiž v reťazcoch cenou konkurovať poľským. Keďže ale po rokoch našli obal, ako ich bez zničenia dopraviť až domov, dali tomu ešte poslednú šancu.“

Emil Schultz: „Zlikvidovať niečo, čo tu máte 15 rokov, alebo 20 rokov, je veľmi ťažké a preto hľadáme spôsoby, ako v tejto ťažkej konkurencii prežiť.“

Marek Šilhavík: „Podobne je to aj s vínami. Často pri výbere vyhráva cena a nie krajina pôvodu či kvalita. O tom, že naše domáce chutia výborne, hovoril nedávno aj prezident Únie degustátorov Španielska.“

Fernando Gurucharri Jaque, prezident Únie degustátorov Španielska (preklad z ?): „Musím povedať, že zatiaľ nie sú veľmi známe na zahraničných trhoch. Myslím si však, že majú veľký potenciál, pretože sú kvalitné a nie sú o nič horšie ako vína z ktorejkoľvek inej vinárskej krajiny.“

Marek Šilhavík: „S blížiacim sa koncom roka si doprajeme aj viac mäsa. Tu vidíte dva v jednom, klobásky sú s nádychom čili papričiek.“

Ladislav Baraňay, pestovateľ čili papričiek: „Jednu fóliu z takto nechávam, aby čerstvé papričky samozrejme boli aj na ten vianočný stôl, taktiež aby boli dobre čipoš klobásky, používame našu papriku vypestovanú tu, v Nových Zámkoch priamo na čili farme. Snažíme sa kupovať mäso od tunajších farmárov.“

Marek Šilhavík: „Presne takýmto ľuďom chce Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora pomôcť prostredníctvom projektu Slovenské Vianoce. Okrem propagácie slovenských potravín chce ale poukázať aj na problém nákupného plytvania.“

Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK: „Aj počas Vianoc je preto nutné hovoriť o tom, aby sme nakupovali striedmo a zbytočne nepodľahli nákupnej potravinovej horúčke.“

Marek Šilhavík: „Marek Šilhavík, televízia Markíza.“

[Späť na obsah]

4. Slovensko: PPA už vypláca priame podpory

[04.12.2021; TV JOJ; Noviny TV JOJ; 19:30; Peter Petrus / Lucia Barmošová;Ján Mečiar]

Lucia Barmošová, moderátorka: „Teraz dôležitá správa pre farmárov. Pôdohospodárska platobná agentúra už začala vyplácať priame podpory.“

Ján Mečiar, moderátor: „Táto inštitúcia je kľúčová v našom agrosektore, pretože ročne prerozdelí okolo 800 miliónov EUR z európskych zdrojov.“

Lucia Barmošová: „Odhalenie rozsiahlej korupcie z čias predchádzajúcich vlád však malo za následok dočasné utlmenie platieb.“

Peter Petrus, redaktor: „Slovenskí poľnohospodári môžu každoročne žiadať o priame podpory. Megaškandál Dobytkár a iné kauzy spôsobili, že PPA na istý čas prišla o plnú akreditáciu, na čo najviac doplatili mnohí slušní farmári.“

Samuel Vlčan (OĽaNO), minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka: „Obdobie tých rokov, kedy tu šafárili predstavitelia Smeru a SNS nám spôsobilo to, že sme museli naozaj taký veľký počet žiadostí pozastaviť, taký veľký počet platieb nevyplatiť.“

Peter Petrus: „Kontroly z európskych štruktúr okrem iného dokázali aj vyslovenú drzosť tých, ktorí neoprávnene poberali peniaze.“

(text v obraze)

Tomáš Zdechovský

poslanec Európskeho parlamentu

Odhalené boli aj prípady, keď daňovníci prispievali na údajné pestovanie zeleniny na betónových parkoviskách, alebo na cintorínoch.

Peter Petrus: „Minister Vlčan v lete vymenoval nového riaditeľa agentúry Kissa s náročným zadaním, urobiť všetko pre obnovenie plnej akreditácie PPA, aby mohla fungovať na plný výkon. Doteraz už spracovali vyše tri štvrtiny žiadostí.“

Jozef Kiss, generálny riaditeľ PPA: „Do konca roka predpokladáme, že zadministrujeme ďalšie platby a dostaneme sa minimálne na číslo 80 %. Čo sa týka číselného vyjadrenia, určite sa dostaneme cez sumu 200 miliónov EUR.“

Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK: „Priame platby sú pre poľnohospodárov mimoriadne dôležité, lebo pre nich predstavujú najväčší zdroj finančných prostriedkov. Momentálne je ešte skoro hodnotiť plynulosť vyplácania týchto priamych platieb.“

Peter Petrus: „K hladkému priebehu týchto procesov môžu prispieť aj samotní žiadatelia.“

Peter Hirjak, riaditeľ sekcie priamych platieb PPA: „V prípade, že nemajú námietky k vydaným rozhodnutiam, aby vyplnili formulár vzdania sa práva na odvolanie, ktorý urýchli administrovanie peňazí.“

Peter Petrus: „Zjednodušene možno povedať, že práve mesiac december je najsilnejší v PPA, keď sa vyplácajú priame platby na plochu. Peter Petrus, televízia JOJ.“

[Späť na obsah]

5. Pôdohospodárska platobná agentúra už začala vyplácať priame podpory, december je v tom najsilnejší mesiac

[04.12.2021; noviny.sk; Ekonomika; 00:00; Peter Petrus;redakcia/PN]

Reklama

Zdroj: noviny.sk/TVJOJ

https://www.noviny.sk/slovensko/647574-podohospodarska-platobna-agentura-uz-zacala-vyplacat-priame-podpory-december-je-v-tom-najsilnejsi-mesiac

[Späť na obsah]

6. Životná úroveň klesne

[03.12.2021; TV Markíza; Televízne noviny; 19:00; Tomáš Velecký / Jaroslav Zápala;Zlatica Švajdová Puškárová]

Jaroslav Zápala, moderátor: „Životná úroveň prestáva rásť a blíži sa deň, keď začne klesať. Bod zlomu vidia ekonómovia najneskôr po Silvestri.“

Zlatica Švajdová Puškárová, moderátorka: „K rastúcim cenám na čerpacích staniciach sa pridalo masívne zdražovanie potravín a od januára nás čaká aj dvíhanie cien za elektrinu, plyn a teplo.“

Jaroslav Zápala: „Potrvá mesiace, kým to naše platy dobehnú.“

Tomáš Velecký, redaktor: „Tempo zdražovania prekonáva tie najhoršie obavy.“

Ľubomír Koršňák, ekonóm UniCredit Banky: „Ten rozsah zrýchlenia inflácie a rastu cien nás určite prekvapil.“

Alena Sádovská, ekonomická analytička Wood & Co.: „V budúcom roku si rozhodne teda priplatíme.“

Tomáš Velecký: „Draho je na pumpách, zdražujú sa potraviny.“

(začiatok archívneho záznamu)

November 2021

Emil Macho, šéf Slovenskej poľonohospodárskej a potravinárskej komory: „Musíme zdvihnúť naše odbytové ceny 10 – 20 %.“

Daniel Molnár, šéf Únie hydinárov Slovenska: „Sa priemerné výrobné náklady na jedno vajce medziročne zvýšili z 9 centov na 10,4 centu.“

TN september 2021

Slavomír Moravčík, riaditeľ pekárne Gros: „Chlieb, ak bola priemerná cena niekde okolo eura, tak budú 2 eurá. Do pol roka sa to kľudne môže stať.“

(koniec archívneho záznamu)

Tomáš Velecký: „Takéto varovania prichádzajú od farmárov a potravinárov už niekoľko týždňov, no a len pred pár dňami sme sa dozvedeli, že výrazne viac zaplatíme aj za plyn a elektrinu a zrejme aj za kúrenie. Ekonómovia dvíhajú svoje odhady inflácie.“

Ľubomír Koršňák: „V úvode roka rast cien v medziročnom porovnaní bude úspešne atakovať 7 %-nú hranicu.“

Tomáš Velecký: „Problém so zdražovaním je ten, že s ním neudrží tempo rast našich platov. Celkom určite nie počas prvých mesiacov budúceho roka.“

Ľubomír Koršňák: „Reálne mzdy nám mierne klesnú.“

Tomáš Velecký: „Znamená to, že priemerne zarábajúcemu Slovákovi sa počas prvého polroka životná úroveň zníži. Aj dôchodky majú rásť len symbolicky, čiže hlbšie do vrecka budú mať všetci penzisti, ak nedostanú od štátu extra dávku. Nastáva doba uťahovania opaskov.“

(začiatok ankety)

Opýtaná 1: „Uskromníme sa, hej, troška.“

Opýtaná 2: „No aby mi to vyšlo, hej, rozdelím si na potraviny, aby som mala dosť.“

Opýtaná 3: „Nekupujem navyše, nevyhadzujem.“

Opýtaný 1: „Tí, čo pijú alkohol, tak menej piť, tí, čo fajčia, menej fajčiť.“

Opýtaná 4: „Teraz pred Vianocami je všade v zľave, tak možno.“

Opýtaný 2: „Čo sme si našetrili, tak to teraz využívame na vyrovnanie prípadného deficitu.“

(koniec ankety)

Tomáš Velecký: „Nedražie ale iba bežná spotreba či služby, raketový vzostup zaznamenávajú aj ceny nehnuteľností. To sa zastaví, len ak budúci rok Európska centrálna banka zvýši úrokové sadzby. V takom prípade ale zdražejú hypotéky, ktoré splácame. Tomáš Velecký, televízia Markíza.“

[Späť na obsah]

Ministerstvo pôdohospodárstva SR

1. Kvôli moru usmrtia 25-tisíc prasiatok

[06.12.2021; Nový Čas; Slovensko; s. 12; den]

Masaker zvierat v jednom z najväčších chovov

Autor: den I Foto: fab

JESENSKÉ – Musia zlikvidovať jeden z najväčších chovov prasiat na Slovensku. Na farme Pigagro pri obci Jesenské (okr. Rimavská Sobota) zaznamenali veterinári africký mor. Od soboty teda kvôli ochoreniu začali s usmrcovaním 25-tisíc zvierat, ktoré potrvá niekoľko dní. Podobná situácia sa tam stala pred 13 rokmi.

Deviate ohnisko nákazy afrického moru v našej krajine objavili v chove ošípaných dánskych investorov vo firme Pigagro. Len pred niekoľkými mesiacmi pritom museli kvôli tejto chorobe zlikvidovať 7 000 prasiat v Boľkovciach pri Lučenci. V Jesenskom aktuálne v chove náhle uhynulo niekoľko prasníc a odstavčiat. Zvieratá mali byť apatické, prijímať menej krmiva, mali hnačky, zápal pľúc, zmeny na koži a vysokú teplotu. „Podozrenie na africký mor nám oznámil chovateľ so súkromným veterinárom. Vydali sme predbežné opatrenia a odobrali sme vzorky, ktoré sme zaslali do Zvolena, kde sa podozrenie na nákazu potvrdilo. Na základe toho je potrebné zlikvidovať všetky zvieratá nachádzajúce sa v chove,“ informoval Rudolf Smriga, riaditeľ Regionálnej potravinovej a veterinárnej správy v Rimavskej Sobote.

V sobotu teda začali s nútenou likvidáciou 3 600 prasníc, 700 prasničiek a 20-tisíc odstavčiat. „Bude nám to trvať niekoľko dní. Všetky zvieratá musia byť neškodne a humánne usmrtené plynom a elektrickým prúdom a odstránené v kafilérii,“ doplnil riaditeľ. Na farme platia prísne hygienické a dezinfekčné opatrenia. Dvakrát sa bude celý priestor dezinfikovať. Štátna veterinárna a potravinová správa teraz musí preskúmať, ako sa nákaza do chovu v Jesenskom dostala a či boli dodržané všetky podmienky ochrany chovu ošípaných v čase mimoriadnej situácie súvisiacej s epidémiou afrického moru. „V okolí sme už zaznamenali nakazené diviaky,“ potvrdil Smriga. Podobná situácia sa tu už stala pred 13 rokmi, keď sa objavil klasický mor a museli zlikvidovať vyše 13-tisíc zvierat.

[Späť na obsah]

2. Ekologizácia budov sa nekonala, štátni zamestnanci stále pracujú v chátrajúcich stavbách

[05.12.2021; parlamentnelisty.sk; Ekonomika Správy; 20:01; SITA]

5.12.2021 Štátni zamestnanci pracujú v chátrajúcich budovách,aleajvlukratívnychprivátnychcentrách. Upozornil na to Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) s tým, že ekologizácia verejných budov, ku ktorej dlhodobo nabáda Európska komisia, sa nerealizovala.

NKÚ v analýze tiež skonštatoval, že viac ako desať rokov starý plán vlády vyriešiť priestory pre štátne orgány v Bratislave nevyšiel. V tlačovej správe o tom informoval Marek Papajčík z odboru komunikácie NKÚ SR.

Kontrolóri zistili, že pre chýbajúcu systematickú obnovu budov už mnohé neplnia ani minimálne štandardy. Úrady tak široko využívajú nájomné vzťahy za výhodné aj nevýhodné ceny. Ako príklad kontrolóri uviedli štátnu spoločnosti MH manažment či Slovenskú akreditačnú agentúru, ktoré najímali pre jedného zamestnanca priemerne 48 metrov štvorcových, kým ostatným inštitúciám stačí aj 10 metrov štvorcových.

Ceny nezodpovedajú lokalite

Nájomníci Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) a Národné centrum zdravotníckych informácií platia ceny, ktoré nezodpovedajú cenám v danej lokalite a Štatistický úrad SR platí v rovnakom objekte za prenájom o 40 percent mesačne viac ako iná štátna organizácia. Pôdohospodárska platobná agentúra prepláca nájomné o 30 percent.

Na Slovensku je 15-tisíc verejných budov, približne tri štvrtiny z nich boli postavené pred 30 až 60 rokmi. Len v období rokov 2015 – 2020 vzniklo 27 organizácií štátu (okrem škôl) a viac ako polovica organizácií si svoje priestory prenajíma.

K decembru 2020 analytická jednotka NKÚ analyzovala 114 zmlúv na nájom priestorov v Bratislave, ktoré podpísalo 67 organizácií. Podľa kontrolórov je spoločným menovateľom problémov fakt, že Slovensko nemá vypracovanú stratégiu vlastníctva a správy štátnych nehnuteľností, preto nevie prijímať strategické a dlhodobé rozhodnutia.

Presuny zamestnancov nie sú vždy efektívne

Rezort financií síce v roku 2016 zriadil centrálnu evidenciu štátneho majetku, jej potenciál je však nevyužitý. NKÚ odporúča okrem iného doplniť register o kľúčové ukazovatele efektívnosti ako napríklad plocha na jedného zamestnanca, prevádzkové náklady na meter štvorcový alebo miera obsadenosti.

NKÚ v analýze ďalej skonštatoval, že presuny štátnych zamestnancov z existujúceho úradu na nový úrad nie sú vždy efektívnou cestou, keďže si vyžadujú osobitné kancelárske priestory, ako napríklad MIRRI či Úrad pre reguláciu hazardných hier.

Ten mal vzniknúť len odčlenením zamestnancov z ministerstva financií a Finančnej správy, no napokon si pre nových zamestnancov prenajal kancelárske priestory až za 20-tisíc eur mesačne. Viaceré úrady, napríklad tie zaoberajúce sa ľudsko-právnou agendou alebo umelecké fondy, by bolo podľa NKÚ vhodné zjednotiť do zastrešujúcej organizácie a znížiť fixné náklady na prevádzku.

Štatistický úrad je zlou ukážkou

„Štatistický úrad je ukážkou, ako situáciu neriešiť. Kým ich vlastná budova je dlhodobo v zlom stave, štát namiesto investície do rekonštrukcie vlastné objekty predáva a platí vysoké nájomné v komerčnom objekte. Cena za meter štvorcový kancelárskej plochy pre štatistikov je o cca 40 percent vyššia, a cena skladových priestorov dokonca o 146 percent vyššia ako najvýhodnejšie nájomné v rovnakom objekte,“ uviedli kontrolóri.

Výsledky analýzy poukazujú podľa NKÚ na nevyhnutnosť prijatia celoštátnej stratégie a tiež vznik špecializovaného útvaru, ktorý bude zabezpečovať správu kancelárskych budov efektívne a hospodárne.

Viac k témam: Financie, Prenájom priestorov, RekonštrukciaZdroj: Webnoviny.sk – Ekologizácia budov sa nekonala, štátni zamestnanci stále pracujú v chátrajúcich stavbách © SITA Všetky práva vyhradené.

https://www.parlamentnelisty.sk/spravy/466604/ekologizacia-budov-sa-nekonala-statni-zamestnanci-stale-pracuju-v-chatrajucich-stavbach/

[Späť na obsah]

3. Pôdohospodárska platobná agentúra vytvorila novú sekciu

[04.12.2021; teraz.sk; 00:00; TASR]

Na archívnej snímke generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) Jozef Kiss. Foto: TASR – Martin Baumann

Pôdohospodárska platobná agentúra už nikdy nesmie zopakovať svoju minulosť. Musí byť dôveryhodným partnerom pre poľnohospodárov a náš vidiek, uviedol generálny riaditeľ PPA Jozef Kiss.

Bratislava 4. decembra (TASR) – Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) oznámila vytvorenie novej sekcie riadenia rizík a prevencie protispoločenskej činnosti. Ako ďalej informovala, vďaka získaniu trvalej akreditácie môže platobná agentúra prijímať nové protikorupčné opatrenia, ktoré garantujú, že sa stane dôveryhodnou a transparentnou inštitúciou. Dôkazom je vytvorenie novej sekcie riadenia rizík a prevencie protispoločenskej činnosti. Táto sekcia bude úzko spolupracovať s Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), s Európskou prokuratúrou (EPPO), Generálnou prokuratúrou SR a s orgánmi činnými v trestnom konaní. „Pôdohospodárska platobná agentúra už nikdy nesmie zopakovať svoju minulosť. Musí byť dôveryhodným partnerom pre poľnohospodárov a náš vidiek,“ uviedol generálny riaditeľ PPA Jozef Kiss. Nové nastavenia procesov, rovnako aj prijímanie efektívnych opatrení v PPA, hodnotia európske inštitúcie podľa neho veľmi pozitívne. Predovšetkým zmeny v oblastiach konfliktu záujmov, rizikovej činnosti, korupcie a protispoločenskej činnosti. Podčiarkol, že PPA pripravuje aj memorandum o spolupráci s Finančnou správou v oblasti poskytovania informácií o podnikateľských subjektoch a plnení si povinností voči štátu. Dodal, že platobná agentúra poskytuje priestor na nahlasovanie korupčných či protispoločenských aktivít. Mailové adresy, na ktoré môže verejnosť takúto činnosť nahlasovať, sú korupcia@apa.sk, ako aj protispolocenskacinnost@apa.sk .

https://www.teraz.sk/ekonomika/ppa-vytvorila-novu-sekciu-riadenia-riz/595386-clanok.html

[Späť na obsah]

4. MPRV odoslalo do Bruselu na neformálnu konzultáciu strategický plán agropolitiky

[03.12.2021; openiazoch.zoznam.sk; 16:16; redakcia]

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR v súvislosti s prípravou Strategického plánu (SP) Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) pre roky 2023 až 2027 odoslalo Európskej komisii (EK) na neformálnu konzultáciu aktuálnu verziu dokumentu spolu s prílohami.

Agrorezort očakáva od EK do troch týždňov pripomienky. Na finálnej podobe strategického plánu sa naďalej pracuje a po schválení európskej legislatívy bude finálna verzia SP CAP predložená vláde SR a následne EK.

Hlavnou výzvou slovenského pôdohospodárstva v nadchádzajúcom období bude podľa MPRV zabezpečenie zdravých a kvalitných potravín za primerané ceny. Predpokladom pre udržateľné hospodárenie a zabezpečenie rozmanitej stravy pre spotrebiteľov bude potrebné zvrátiť pokles produkcie ovocia a zeleniny a produktov živočíšnej výroby.

Strategický plán CAP podporí podľa agrorezortu rast ekologického poľnohospodárstva, precízne hnojenie, znižovanie rizika pochádzajúceho z používania pesticídov, rozvoj šetrného pestovania zeleniny, zemiakov, jahôd, ovocia a viniča. Vyššie nároky na ochranu životného prostredia a na kvalitu a na množstvo potravín si budú vyžadovať aplikovať najnovšie technológie a inovatívne prístupy na všetkých úrovniach potravinového reťazca.

Pôdohospodárstvo čelí podľa MPRV v súčasnosti aj výzve znížiť emisie skleníkových plynov a zlepšiť biodiverzitu. SR plánuje investovať do závlah a vodozádržných zariadení, ale aj vysádzať dreviny. Pozitívny vplyv na klímu bude mať celofarmová ekoschéma, ktorá zlepší štruktúru ornej pôdy, zníži eróziu a zvýši sekvestráciu uhlíka zatrávňovaním medziradí sadov a viníc a vytváraním ekologických prvkov v krajine.

Strategický plán má podľa agrorezortu za cieľ ozdravovať lesy a podporovať v nich prírode blízke hospodárenie. Taktiež sa podporia investície do projektov pozemkových úprav a financovanie spoločných zariadení a opatrení. Cieľom SP CAP je aj zabezpečiť vhodné podmienky na podnikanie aj pre malé a stredné farmy a pre farmy podnikajúce v oblastiach s prírodnými a inými obmedzeniami. Nová CAP podporí mladých poľnohospodárov prostredníctvom vyšších priamych platieb a jednorazových podpôr, tzv. start-up grantov.

Dôležitým aspektom strategického plánu CAP je podľa MPRV zlepšenie spolupráce pôdohospodárov, potravinárov a lesníkov s odborníkmi z výskumných inštitúcii a univerzít, vzdelávanie a poradenstvo.

Dokument, ktorý MPRV SR odoslalo EK na neformálnu konzultáciu, je spolu s prílohami dostupný na stránke https://bit.ly/2ZSKyig

https://openiazoch.zoznam.sk/cl/218626/MPRV-odoslalo-do-Bruselu-na-neformalnu-konzultaciu-strategicky-plan-agropolitiky

[Späť na obsah]

7. Vo veľkochove v okrese Rimavská Sobota odhalili ďalšie ohnisko AMO

[03.12.2021; teraz.sk; 00:00; TASR]

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Veterinárnym opatrením bolo podľa agrorezortu v okruhu 3 kilometrov okolo ohniska stanovené pásmo ochrany a v okruhu 10 kilometrov pásmo pozorovania.

,aktualizované

Bratislava 3. decembra (TASR) – Vo veľkochove v okrese Rimavská Sobota odhalili ďalšie ohnisko afrického moru ošípaných (AMO). Informoval o tom odbor komunikácie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR. Výskyt AMO v komerčnom chove domácich ošípaných v obci Jesenské potvrdili veterinári po tom, ako uhynulo niekoľko prasníc a odstavčiat. Ďalšie jedince vykazujú príznaky ochorenia. Keďže neexistuje účinná liečba, musí byť všetkých 3625 prasníc, 700 prasničiek a viac ako 20.000 odstavčiat z chovu utratených a zlikvidovaných v kafilérii. Ide o deviate ohnisko AMO v tomto roku. Štátna veterinárna a potravinová správa SR teraz podľa MPRV skúma, ako sa nákaza do chovu dostala a či boli dodržané všetky podmienky ochrany chovu ošípaných v čase mimoriadnej situácie súvisiacej s epidémiou AMO. Zároveň budú veterinári identifikovať, či nemohlo dôjsť k prenosu nákazy do iného kontaktného chovu ošípaných. Veterinárnym opatrením bolo podľa agrorezortu v okruhu 3 kilometrov okolo ohniska stanovené pásmo ochrany a v okruhu 10 kilometrov pásmo pozorovania. Týmto okruhom venujú veterinári zvýšenú pozornosť a dohľad. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR dôrazne žiada chovateľov, aby prísne dodržiavali podmienky chovu v čase šíriacej sa nákazy. Nitra 3. decembra (TASR) – Slovenská asociácia chovateľov ošípaných s ľútosťou prijala správu o výskyte nákazy africkým morom na farme ošípaných, skonštatoval výkonný riaditeľ asociácie Peter Polák. „Na farme boli v platnosti prísne protokoly prevencie pred zavlečením AMO. Všetky procesy súvisiace s výskytom ochorenia na farme sú v pôsobnosti Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Vyjadrujeme podporu chovateľovi v neľahkej situácii,“ uviedol Polák. Ohnisko afrického moru ošípaných odhalili vo veľkochove v okrese Rimavská Sobota. Výskyt AMO v komerčnom chove domácich ošípaných v obci Jesenské potvrdili veterinári po tom, ako uhynulo niekoľko prasníc a odstavčiat. Ďalšie jedince vykazujú príznaky ochorenia. Keďže neexistuje účinná liečba, musí byť všetkých 3625 prasníc, 700 prasničiek a viac ako 20.000 odstavčiat z chovu utratených a zlikvidovaných v kafilérii. Ide o deviate ohnisko AMO v tomto roku.

https://www.teraz.sk/ekonomika/mprv-vo-velkochove-v-okrese-r-sobota/595194-clanok.html

[Späť na obsah]

Poľnohospodárstvo

1. Mäsový paradox. Mám rád zvieratá – aj ich mäso

[06.12.2021; Sme; Veda a technika; s. 11; Renáta Zelná]

Každý, kto je mäso a je proti utrpeniu zvierat, je v istom konflikte

Označenia ako hovädzina či bravčovina dovoľujú ľuďom udržať si odstup od zvieraťa, z ktorého mäso pochádza.

BRATISLAVA, CAMBRIDGE. Ako je možné, že niektorí ľudia pravidelne a pomerne často jedia mäso, hoci majú radi zvieratá a súcitia s ich bolesťou? Nie, nechceme nijako moralizovať. Rozpor medzi odsudzovaním utrpenia zvierat a schopnosťou vychutnať si plátok šunky či rezeň na obed zažíva mnoho ľudí. Psychológovia ho nazývajú mäsový paradox. Niektorí ho vyriešia rázne stanú sa vegetariánmi. Iní, ktorí chcú mäso jesť ďalej, musia vedome voliť prefíkanejšie mentálne taktiky.

Kravský sval a prasací kĺb

Priemerný človek na Slovensku zje ročne 70 kilogramov mäsa. To je približne váha 26 živých kurčiat. Len zlomok mäsožravých ľudí si mäsitú potravu zaobstará sám. Aj kusy mäsa naporciované vo vákuových obaloch dovoľujú zabudnúť, že zviera možno počas života trpelo. „Spracované mäso uľahčuje dištancovanie sa od myšlienky, že pochádza zo zvieraťa,“ povedal v roku 2016 psychológ Jonas R. Kunst z univerzity v Osle. Bol jedným z prvých, ktorý priamo skúmal vznik tohto odstupu. Ľudia napríklad pociťujú menšiu empatiu so zvieraťom, ak vidia obrázok pečeného prasaťa bez hlavy v porovnaní s obrázkom, kde má spracované zviera aj hlavu. Alebo, ak sa na jedálnom lístku objavia slová prasa a krava namiesto bravčovina a hovädzina, ľudia na mäso nemajú až takú veľkú chuť. Kupujete si slaninu, nie kus chrbta z prasaťa. Do košíka dávate sviečkovicu, nie sval tura domáceho, ovarové koleno, nie kĺb prasaťa uvarený v zabíjačkovej polievke. Každý si v živote prejde spúšťačom, vďaka ktorému si uvedomí, že jeho správanie (jedenie mäsa) je zrejme v rozpore s jeho presvedčeniami (láska k zvieratám, odsudzovanie utrpenia a nehumánnosti). Stratégie, ako sa ľudia vyrovnávajú s mäsovým paradoxom, teraz skúmala Sarah Gradidgeová a výsledky zverejnil časopis Social Psychological Bulletin. Uvedomenie si mäsového paradoxu patrí medzi kognitívne disonancie. Označuje tak rozpor medzi postojmi a skutočným stavom veci. Pre psychiku nie je dobré žiť v rozpoltenosti. Spôsobuje to stres a preto sa ľudia naučili vyrovnávať.

Mentálne triky

„Hneď ako ľuďom pripomeniete, že mäso pochádza zo zvierat, môže to naozaj spustiť nepohodlie, pretože to zabráni ich schopnosti dištancovať sa,“ vysvetľuje Gradidgeová pre web Technology Networks. Nepohodlie spôsobené predstavou o utrpení zvierat môžu ľudia riešiť tromi rôznymi spôsobmi:

Zmenia svoje hodnoty. Uvedomia si, že ich nezaujíma, v akých podmienkach zvieratá žijú.
Zmenia svoje správanie. Prestanú jesť mäso. Takto zareaguje približne jeden človek z desiatich a častejšie je to žena.
Alebo sa od pocitov nepohodlia oprostia. Použijú mentálne triky, ktorými si nepohodlie znížia. Mentálne triky môžu byť nepriame a priame. Pri nepriamych sa jednoducho snažíte nad problematikou nezamýšľať a aktívne sa vyhýbate situáciám a informáciami, ktoré by vám pripomenuli váš rozpor ohľadom mäsa. Medzi tieto taktiky patrí aj používanie označení pre mäso, ktoré neodkazujú na pôvodné zviera. Naopak, pri priamych stratégiách sa snažíte sami pred sebou (a často aj pred inými) obhájiť svoj rozpor. Vedci rozoznávajú tri druhy priamych taktík. Ľudia napríklad začnú popierať, že zvieratá vôbec cítia bolesť. Toto presvedčenie sa neopiera o fakty. Podľa výskumov kravy cítia bolesť aj prasatá a s veľkou pravdepodobnosťou, aj sliepky. Prípadne si ľudia hovoria, že pri humánnom spôsobe zabitia(použitie plynu, prúdu), zviera netrpí. V druhom prípade ľudia popierajú, že zvieratá na mäso sú inteligentné či uvedomelé, teda schopné vnímať. V tomto prípade ľudia delia zvieratá podľa toho, či podľa nich (nie na základe faktov) vykazujú ľuďom podobné správanie. Napríklad máte radi psy a mačky, ale kravy či prasatá považujete za podradnejšie zvieratá. Toto delenie sa môže meniť podľa kultúr. Niekde v Ázii zjedia aj mäso zo psa, v Indii zas považujú kravy za posvätné.

V poslednej kategórii si ľudia hovoria, že konzumovanie mäsa je buď:

normálne, lebo sa vždy jedlo,

prirodzené, lebo počas evolúcie si človek tieto zvieratá osvojil práve na mäso

nevyhnutné, lebo človek potrebuje živiny z mäsa

alebo je jednoducho príjemné, lebo mäso je chutné.

Hovoriť o problémoch

Spôsob, akým dnes ľudia v rozvinutých krajinách konzumujú mäso a chovajú dobytok či hydinu, prispieva aj ku klimatickej zmene. Uvoľnenie miesta pre farmy hovädzieho dobytka je hlavnou príčinou klčovania dažďových pralesov. Ľudia nemusia prestať jesť mäso úplne, aby prírode uľavili. Modelový jedálny lístok z časopisu Lancet z roku 2019, ktorý je zdravý pre človeka i planétu, povoľuje bravčové a hovädzie mäso aj hydinu. Mali by však tvoriť menšiu časť ľudskej stravy. Napríklad 150 gramov bravčoviny či hovädziny by človek nemal jesť častejšie ako raz za desať dní. Je to aj zdravšie, pretože konzumácia červeného mäsa sa spája aj s rakovinou. Pri komunikácii o nevýhodách mäsa pre planétu aj zdravie človeka je dôležité, aký jazyk zvolíme, upozorňuje Gradidgeová. Ľudia na podobné témy mnohokrát reagujú negatívne nie preto, že ich zvieratá nezaujímajú, ale preto, že zažívajú konflikt. „Rozprávať o tom sa musíme tak, aby sme ľudí neobviňovali,“ dodáva. Renáta Zelná © SME

Hneď ako ľuďom pripomeniete, že mäso pochádza zo zvierat, môže to naozaj spustiť nepohodlie. Sarah Gradidgeová, vedkyňa

[Späť na obsah]

2. Vnadenie a kŕmenie nie sú synonymá, zdôrazňuje Slovenská poľovnícka komora

[06.12.2021; hlavnespravy.sk; Hlavné správy; 00:00; redakcia]

Bratislava 6. decembra 2021 (SITA/HSP/Foto:TASR – Milan Kapusta)

Vnadenie a kŕmenie zveri nie sú synonymá. Informuje o to Slovenská poľovnícka komora na sociálnej sieti. „Vnadenie nie je kŕmenie zveri, ako to nesprávne niektorí prezentujú. Vnadiská sa môžu nachádzať v počte max. 1 ks na 300 hektárov. Pokiaľ sa pozrieme na to, koľko má zver v poľnohospodárskej krajine potravy v kukurici, ciroku, repke a iných husto siatych obilninách, vnadisko je len omrvinkou na rozprestretom stole,“ uvádza viceprezident Slovenskej poľovníckej komory Alojz Kaššák

Ilustračná snímka

Na prikrmovanie slúžia poľovnícke zariadenia ako denníky či zásypce. Prikrmovanie je možné iba v čase núdze, pričom druh a množstvo krmiva určuje vykonávacia vyhláška k zákonu o poľovníctve. Vnadením sa rozumie miesto, na ktoré sa vykladá návnada s cieľom prilákať a uloviť zver. Na vnadisko je možné predkladať jadrové krmivo v množstve 30 kg za jeden mesiac a zakázané je predkladať potraviny ako chlieb, pečivo, tropické ovocia, keksy či bagety.

Nahlásiť chybu v článku Pošlite nám tip

https://www.hlavnespravy.sk/vnadenie-a-krmenie-nie-su-synonyma-zdoraznuje-slovenska-polovnicka-komora/2779056

[Späť na obsah]

3. Slováci rozhodli o Najdôveryhodnejších značkách roka 2021

[06.12.2021; hnonline.sk; PR články; 00:00; PR článok]

Každý, kto sa niekedy odhodlal ísť so svojím menom alebo výrobkom na trh, potvrdí, že najťažšie sa získava a najľahšie stráca dôvera. Práve vzťah zákazníka k výrobku, značke, ale napríklad aj čerpacej stanici či cestovnej agentúre definuje jej silu a potenciál do budúcnosti.

Marketingový program Dôveryhodné značky preto v spolupráci s agentúrou NielsenIQ už šiesty rok meral medzi spotrebiteľmi, ku ktorým značkám majú najlepší vzťah a ktoré sú v ich očiach najdôveryhodnejšie. Celkovo spotrebitelia hodnotili produkty v 68 kategóriách, oproti predchádzajúcemu ročníku pribudli nové kategórie ako napríklad E-shopy s potravinami či Zdravotné poisťovne. Obdobie pandémie ochorenia covid-19 zároveň výrazne premiešalo poradie vo viacerých kategóriách.

„Slovenskí spotrebitelia hodnotili v 68 kategóriách viac ako 600 značiek, ktoré sú nominované automaticky na základe predajov. V každej kategórii môže byť Najdôveryhodnejšia len jedna značka, čo zaručuje, že víťazmi sú skutočne silné značky,“ povedala Tatiana Koššová, country manažérka usporiadateľskej spoločnosti Atoz Marketing Services na Slovensku.

Prieskum medzi spotrebiteľmi robila agentúra NielsenIQ, ktorá 2 000 respondentom v rôznych vekových kategóriách žijúcim v rôzne veľkých obciach ukázala v dotazníku logá a názov značky. Následne si spotrebiteľ vybral značku, ktorú považuje za Najdôveryhodnejšiu. „Niektoré kategórie, ako napríklad Detská výživa či Detské vitamíny, hodnotili len rodičia. Kategóriu Osobné automobily hodnotili len vodiči, Očné kliniky len ľudia, ktorí nosia okuliare, Krmivá pre psy a Krmivá pre mačky len tí, ktorí majú zvieratá a podobne,“ vysvetľuje Veronika Trembáčová, projektová manažérka marketingového programu Dôveryhodné značky 2021.

Množstvo nových víťazov

Jedinou značkou, ktorá si udržala svoju pozíciu v najlepšej trojke z predchádzajúceho roka, je JAR v kategórii Prípravky na umývanie riadu. Tá sa opätovne stala absolútne Najdôveryhodnejšou značkou, ktorej dôveruje 63,8 % respondentov. Pandémia a zmena nákupného správania na druhé miesto katapultovala značku TESCO v kategórii E-shopy s potravinami. Dôveruje jej 58,9 % spotrebiteľov a v tesnom závese nasleduje v kategórii Prípravky na močové ústrojenstvo Idelyn Urinal, ktorému dôveruje 57,4 % nakupujúcich.

Okrem zmeny poradia na prvých troch priečkach sa premiešali aj víťazi v jednotlivých kategóriách. V kategórii Pivá sa na prvé miesto dostal PILSNER URQUELL od spoločnosti Plzeňský Prazdroj Slovensko, ktorý vystriedal pivo Zlatý Bažant a dlhoročného víťaza kategórie Balených vôd, značku Rajec, predbehla značka MAGNESIA od spoločnosti Mattoni 1873. Značka DATART dominovala v kategórii Predajcovia elektroniky, kde vlani zvíťazila značka Nay. Výrazné úspechy zaznamenalo TESCO, ktoré okrem kategórie E-shopy s potravinami dominovalo aj medzi Predajcami potravín a taktiež značka F&F zvíťazila v kategórii Predajcovia odevov. Privátna značka TESCO sa navyše stala Skokanom roka. „V kategórii Voľnopredajné lieky na bolesť po prvý raz zvíťazil IBALGIN, ktorý vystriedal tradičnú Najdôveryhodnejšiu značku z predchádzajúcich ročníkov,“ dopĺňa Veronika Trembáčová. V mnohých prípadoch sa však značkám podarilo svoje prvenstvo z minulého roka obhájiť. Ide napríklad o TATRATEA v kategórii Alkohol, čokoládu MILKA v kategórii Čokoládové cukrovinky, ŠKODA v kategórii Osobné automobily či PEDIGREE a WHISKAS v kategóriách Krmivá pre psy a Krmivá pre mačky. Slováci celkovo zvolili približne 70 % rovnakých víťazov ako pred rokom.

Prieskum agentúry NielsenIQ zároveň identifikoval aj zaujímavé trendy v spotrebiteľskom správaní. Napríklad v porovnaní s rokom 2019 narástli až o osem percentuálnych bodov nákupy, ktorými ľudia dopĺňajú veľké zásoby, teda s rastom veľkosti nákupného koša sa zvýšilo aj vytváranie zásob. Prieskum na vzorke 2 000 spotrebiteľov zároveň ukázal, že 9 z 10 Slovákov verí, že ceny rastú, čo je výrazne vyššie číslo ako pri spotrebiteľoch v západnej Európe.

Výhoda pre značku

Okrem uznania od spotrebiteľov prináša zisk titulu Najdôveryhodnejšia značka 2021 aj nesporné benefity v oblasti marketingu. Organizátor marketingového programu spustí po celom Slovensku outdoorovú kampaň, ktorá bude spočívať v bilbordoch a polepoch na prostriedkoch mestskej hromadnej dopravy. Zároveň sa pripravuje aj inzertná B2B kampaň v časopise Tovar&Predaj s nákladom 10 600 kusov, B2C kampaň v časopisoch patriacich skupine Mafra Slovakia Print a inzercia vo Vianočnej prílohe časopisov Moja psychológia a Moje zdravie s celkovým nákladom 100-tisíc kusov.

O víťazných značkách sa každý dozvie aj vďaka PR zásahu v popredných online médiách aj na portáloch mediálnych partnerov, ktorými sú Startitup.sk, Teraz.sk, Dámska Jazda a iné. Značky budú viditeľné na sociálnych sieťach, v in-store rádiu v obchodného reťazca Tesco a na kongrese Samoška Východ a Samoška Západ.

Organizátor marketingového programu pripravuje v spolupráci s PR agentúrou na podporu viditeľnosti víťazných značiek rozsiahlejšiu kampaň, než pôvodne plánoval. Pandémia totiž stopla slávnostný galavečer, na ktorom mali byť vyhlásené mená víťazov. „Vzniknutá situácia nás mrzí, a preto sme sa rozhodli navýšiť marketingovú podporu víťazov. Trofeje im odovzdáme osobne a veríme, že sa na spoločnom odovzdávaní cien uvidíme o rok,“ vysvetľuje Veronika Trembáčová.

Logo Najdoveryhodnejsia znacka 2021 môžu víťazi používať pocas najblizsich dvanastich mesiacov. Keďže velmi dobre funguje ako nezavisle potvrdenie kvality ci dobra referencia, znacky ho kazdorocne vyuzivaju napriklad v ramci svojich vlastnych marketingovych kampani, na strankach socialnych sieti, v reklamnych letakoch, na obaloch vyrobkov, ale napriklad aj v televiznych reklamach. Najpopularnejsie je vyuzitie loga v online marketingovej komunikacii , kde ho pouzili napriklad znacky ICLINIC, TATRATEA, RE/MAX, IDELYN URINAL, VICHY, SATUR, ORBIT, PARALEN GRIP, DEICHMANN, NUTRILON a ďalšie. Znacky, ktore zvitazili vo viacerych rocnikoch, mozu vyuzit kombinovane logo s odkazom na pocet rocnikov, v ktorych dokazali porazit svoju konkurenciu.

https://hnonline.sk/pr-clanky/15228203-slovaci-rozhodli-o-najdoveryhodnejsich-znackach-roka-2021

[Späť na obsah]

7. Vráti sa do bratislavských viníc život? Mesto vyhlásilo súťaž na ich prenájom

[05.12.2021; dnes24.sk; Bratislava; 00:00; redakcia]

Cieľom súťaže je podľa mesta transparentný výber nových nájomcov mestských viníc z radov poctivých miestnych vinohradníkov či lokálnych komunít a iniciatív.

Mesto Bratislava vyhlásilo súťaž na prenájom mestských viníc v lokalite Vinohrady a v Rači. Chce tak vrátiť život do viníc. „Vinohrady dotvárajú krajinný obraz, nesú v sebe tradície a tiež dedičstvo nášho mesta. Záleží nám na tom, aby vinice nechátrali a nezanikali,“ vyhlásil magistrát.

Noví nájomcovia

Cieľom súťaže je podľa mesta transparentný výber nových nájomcov mestských viníc z radov poctivých miestnych vinohradníkov ?či lokálnych komunít a iniciatív. V rámci súťaže bude hodnotiť prírodné aspekty – dosahy činnosti na prírodu, rekreačné aspekty – využitie rekreačného potenciálu lokality, a vinohradnícke aspekty – ako prispievajú k miestnej ekonomike a nadväzujú na miestne tradície.

„Týmto spôsobom chceme podporovať miestnych vinohradníkov a vinohradnícku tradíciu, umožniť kontakt obyvateľov Bratislavy s autentickým remeslom a žitými lokálnymi tradíciami,“ spresnila samospráva. Posilniť taktiež chce ekonomický význam lokálneho vinohradníctva, jeho rekreačných, zážitkových funkcií, ako aj samotnej poľnohospodárskej aktivity produkujúcej unikátne miestne víno či hrozno.

https://bratislava.dnes24.sk/mesto-bratislava-vyhlasilo-sutaz-na-prenajom-mestskych-vinic-403844

[Späť na obsah]

8. Umelé objekty často zaberajú najúrodnejšie plochy pôdy, uvádza SAV

[05.12.2021; teraz.sk; 00:00; TASR]

Ilustračná snímka. Foto: TASR Lukáš Grinaj

Výstavba priemyselných a logistických objektov a nákupných centier sa na Slovensku realizuje v regiónoch s najkvalitnejšími pôdami, uviedla hovorkyňa Katarína Gáliková Úradu SAV.

Bratislava 5. decembra (TASR) – Budovanie logistických parkov, priemyselných závodov, novej dopravnej infraštruktúry či obydlí má za následok kontinuálny pokles výmery poľnohospodárskej pôdy na Slovensku. Z celkového počtu 74 priemyselných parkov v SR je až 63 % typu “greenfield”, teda postavených na zelených lúkach. Krajinní ekológovia zo SAV pri príležitosti Svetového dňa pôdy (5. 12.) uvádzajú aj ďalšie príklady negatívnych vplyvov, ktoré ohrozujú úrodnú pôdu na Slovensku. Ako ďalej informovala Katarína Gáliková, hovorkyňa Úradu Slovenskej akadémie vied (SAV), výstavba priemyselných a logistických objektov a nákupných centier sa na Slovensku realizuje v regiónoch s najkvalitnejšími pôdami. “Napríklad na výstavbu priemyselného závodu Peugeot Citroën bolo zabraných 183 hektárov (ha) kvalitných pôd Slovenska, na Jaguar Land Rover 30 ha, areál Volkswagen Slovakia zabral 200 ha a na výstavbu priemyselnej zóny vo Voderadoch bolo obsadených 130 ha najkvalitnejších pôd,” konštatovala riaditeľka Ústavu krajinnej ekológie SAV Zita Izakovičová. Kým nové nehnuteľnosti rastú na zelených lúkach, staré nevyužívané objekty zostávajú opustené a vytvárajú tzv. brownfield, nedostatočne využívanú, zanedbanú nehnuteľnosť, ktorá zhoršuje estetickú hodnotu krajiny. V mestách sa tvoria tepelné ostrovy, zhoršuje sa odtok vody a zvyšuje sa výskyt povodní. Človek však negatívne ovplyvňuje aj kvalitatívne vlastnosti pôdy. Ilustračná snímka. Foto: TASR Jaroslav Novák

„Vplyvom neuváženej ľudskej činnosti v poľnohospodárskej krajine dochádza k významnej akcelerácii erózno-akumulačných procesov. V roku 2019 na Slovensku aktuálna vodná erózia ohrozila 275.454 ha poľnohospodárskej pôdy, čo predstavuje 14,28 % z výmery poľnohospodárskej pôdy SR. Veternou eróziou je ohrozených 6,2 % poľnohospodárskej pôdy Slovenska,“ objasnila Izakovičová. V poslednom období pre nevhodné obhospodarovanie pôdy narastá aj podiel pôd ohrozených zhutnením. Dôvodom je využívanie ťažkých mechanizmov na vlhkých pôdach, nedostatočné organické hnojenie, využitie nevhodného sortimentu hnojív, prípadne nedodržiavanie biologicky vyvážených osevných postupov. Údaje za roky 2018 až 2019 poukazujú, že dochádza aj k nárastu zastúpenia poľnohospodárskych pôd s kyslou a slabo kyslou pôdnou reakciou. “Predísť týmto problémom alebo aspoň čiastočne ich znížiť môžeme aplikáciou ekologických foriem hospodárenia na pôde,” dodala Izakovičková a dodala, že v roku 2019 výmera poľnohospodárskej pôdy v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby na Slovensku dosiahla podiel 10,19 % z celkovej rozlohy poľnohospodárskej pôdy. Envirostratégia 2030 za oblasť udržateľného hospodárenia s pôdou má za cieľ zvýšiť tento podiel do roku 2030 minimálne na 13,5 %, Európska únia na 15 %. “Splnenie tohto cieľa je dôležité nielen z hľadiska ochrany životného prostredia, ale aj z hľadiska zabezpečenia potravinovej bezpečnosti,” dodala Izakovičová.

https://www.teraz.sk/slovensko/sav-umele-objekty-casto-zaberaju-naj/595521-clanok.html

[Späť na obsah]

9. Nové ovocné stromy, majú prispieť k lepšej kvalite ovzdušia

[05.12.2021; mynovohrad.sme.sk; Novohrad / Spravodajstvo; 00:00; TASR]

Jelšavu a jej okolie majú dlhodobé problémy so smogom, rôznymi projektmi sa ich snažia zmierniť.

JELŠAVA. Vo vnútrobloku medzi ulicami Jesenského a 9. mája v Jelšave v okrese Revúca pribudlo v stredu 16 nových ovocných stromov. Ako pre TASR priblížil primátor mesta Milan Kolesár, okrem estetickej hodnoty môžu prispieť aj k zvýšeniu kvality ovzdušia v tejto lokalite.

Vnútroblokový priestor bol podľa primátora doposiaľ prázdny a nenachádzala sa v ňom žiadna vysoká zeleň. Vďaka projektu, na ktorom mesto spolupracovalo s Nadáciou Ekopolis a Banskobystrickým samosprávnym krajom, v ňom v stredu zasadili 16 viac ako tri metre vysokých hrušiek.

„Nasledovať bude ich ďalšie ošetrovanie. Budeme ich musieť zaliať, na jar prestrihať koruny a ošetriť kmene,“ dodal Kolesár.

Okrem estetickej hodnoty majú ovocné stromy prispieť aj k lepšej kvalite ovzdušia v lokalite. Mesto Jelšava a okolité obce majú dlhodobý problém so smogovou situáciou v dôsledku vysokej koncentrácie prachových častíc PM10 v ovzduší. K čiastočnému zlepšeniu situácie by podľa primátora mohla dopomôcť i výsadba zelene.

“V uplynulých rokoch sme výsadbu realizovali najmä v postihnutej lokalite Hradovisko. V 70. rokoch minulého storočia tu vplyvom zaprašovania zmizol celý les a ostal len holý kopec,” poznamenal Kolesár.

V environmentálnej oblasti by samospráva chcela v budúcnosti pokračovať aj ďalšími projektmi. V miestnej základnej škole by mohla napríklad vzniknúť nová včelnica, ktorá by nadväzovala na bohatú a silnú tradíciu včelárstva v Jelšave.

https://mynovohrad.sme.sk/c/22794937/nove-ovocne-stromy-maju-prispiet-k-lepsej-kvalite-ovzdusia.html

[Späť na obsah]

12. Slovenský včelársky projekt centrom medzinárodnej pozornosti: Významné uznanie

[04.12.2021; cas.sk; Čas.sk; 23:00; TASR]

Otvoriť galériu

Slovenský projekt Včelí kRAJ získal v medzinárodnej súťaži o Cenu Rady Európy za krajinu špeciálne uznanie poroty. Informovala o tom Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP).

Cena je udeľovaná v dvojročnom cykle. V každom párnom roku je organizovaná národná cena a v nepárnom roku je laureát národnej ceny nominovaný Slovenskom na Cenu Rady Európy za krajinu. Minulý rok bola udelená občianskemu združeniu (OZ) kRAJ za zachovávanie a propagáciu včelárstva, podporu biodiverzity krajiny a rozvoj sociálnej ekonomiky s výnimočným humánnym aspektom, približuje SAŽP.

„Cieľom oceneného projektu bolo budovať udržateľnú krajinu formou ochrany opeľovačov a zabezpečením opeľovacej činnosti včelami, ale aj prirodzenými opeľovačmi. OZ prispieva k zachovávaniu včelárstva najmä v regiónoch Malohontu a Gemera rôznymi aktivitami,“ tvrdí agentúra. Spresnila, že združenie vybudovalo vzdelávacie centrum a prevádzkuje dve vzdelávacie včelnice určené verejnosti. Tie predstavujú model otvorenej včelnice počas celého roka. Podľa SAŽP sa tam konajú zážitkové programy pre všetky typy škôl.

OZ organizuje kurzy včelárstva pre začiatočníkov a bezplatné ročné včelárske kurzy pre dlhodobo nezamestnaných s poskytnutím materiálnej pomoci. Realizuje tiež projekt Férový med, venuje sa sociálnemu podnikaniu zameranému na výrobu včelích produktov a včelárskeho vybavenia. Do svojej činnosti zapája aj marginalizované skupiny a ľudí s mentálnym a fyzickým hendikepom, uvádza SAŽP.

Cena za krajinu je čestným vyznamenaním, ktorého cieľom je oceniť koncepcie, opatrenia alebo projekty v oblasti trvalo udržateľnej ochrany, manažmentu a plánovania krajiny. Do siedmeho ročníka ceny za krajinu nominovali jej členské štáty 12 projektov. Okrem Slovenska sa o ocenenie uchádzalo Bulharsko, Fínsko, Lotyšsko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Švajčiarsko, Taliansko a Turecko.

https://www.cas.sk/cl/1002799/2616731/slovensky-vcelarsky-projekt-centrom-medzinarodnej-pozornosti-vyznamne-uznanie

[Späť na obsah]

13. Orava/Liptov: Statok zaháňali do maštalí

[04.12.2021; TV JOJ; Noviny TV JOJ; 19:30; Eliška Prečová / Ján Mečiar;Lucia Barmošová]

Ján Mečiar, moderátor: „Na Oravu aj Liptov dorazili mrazy a sneh. V oravskej dedine Mútne družstevníci rýchlo presúvali stádo jalovíc a teliat z pasienkov, kde boli od jari, do maštalí.“

Lucia Barmošová, moderátor: „Pomáhali pri tom kovboji, jedni z najlepších v Európe. Tak sa na tú kovbojku pozrime.“

Eliška Prečová, redaktorka: „Na severnej Orave boli desaťstupňové mrazy a družstevníci museli na to reagovať.“

Neuvedený 1: „Ideme zohnať posledné stádo, trošku nám primrzlo, takže trošku sa bude šmýkať. Hrozí tam pád, zlomenina, môže spadnúť aj kôň, aj krava.“

Janka Špitálová, zootechnička Agro Mútne: „Do poslednej chvíle, kedy môžeme, tak sú von, no bohužiaľ už nasnežilo, primrzlo.“

Eliška Prečová: „Na piatich koňoch idú kovboji zaháňať 100 kusové stádo kráv.“

Neuvedený 2: „Keby sme tých koniarov nemali, tie kone neboli, tak to neviem, ako to zatvoríme, to by sme ťažko zatvorili. Trocha snehu je a oni idú preč.“

Neuvedený 1: „Stádo 100 kusov jalovíc, takže ony bývajú problémové, lebo menia smer a nechcú ísť presne tam, kde by sme chceli.“

Janka Špitálová: „Sú to živé zvieratá, zvieratá, ktoré nedochádzajú dennodenne k styku s ľuďmi.“

Eliška Prečová: „Kovboji jalovice obkľúčili a mimo nemohla vyjsť ani jedna.“

Neuvedený 2: „Tá jalovica, keď ostane, tak by ju vlci strhli a je po nej. Alebo ju musíme zastreliť, lebo ju nedoženie nikto.“

Eliška Prečová: „Stádo muselo prejsť aj cez Studený potok.“

Zuzana Gargašová, koniarka: „Výborné to bolo. Máme skvelý tím, takže to išlo ako po masle.“

Eliška Prečová: „Na vrchole Chopku v Jasnej pre zlú pandemickú situáciou namiesto lyžiarov sú tentoraz kamzíky a tie to v tomto zimnom období nemajú jednoduché.“

Ivan Daráni, správca webu kukaj.sk: „Na Chopku nám už napadlo toľko snehu, že kamzíky si svoju potravu musia doslova a do písmena vyhrabávať.“

Eliška Prečová: Z Oravy a Liptova Eliška Prečová, televízia JOJ.“

[Späť na obsah]

15. SAŽP: Projekt Včelí kRAJ získal v medzinárodnej súťaži špeciálne uznanie poroty

[04.12.2021; dnes24.sk; RÝCHLE SPRÁVY; 18:55; redakcia]

Bratislava 4. decembra (TASR) – Slovenský projekt Včelí kRAJ získal v medzinárodnej súťaži o Cenu Rady Európy za krajinu špeciálne uznanie poroty. Informovala o tom Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP).

lef pop

https://www.dnes24.sk/rychle-spravy/sazp-projekt-vceli-kraj-ziskal-v-medzinarodnej-sutazi-specialne-uznanie-poroty-273418

[Späť na obsah]

16. Radi pijete víno? Toho slovenského bude tento rok menej, má to však jednu výhodu

[04.12.2021; cas.sk; Čas.sk; 14:15; TASR]

Otvoriť galériu

Slovenského vína bude tento rok menej. Uviedol to Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska (ZVVS).

Tento ročník však podľa zväzu slovenskí vinári avizujú ako výnimočný. „Úroda bola mimoriadne vysokej kvality, ale dosahovala oveľa nižšie výnosy, pod ktoré sa podpísalo v niektorých lokalitách práve sucho. Pokles objemu produkcie vína na Slovensku v porovnaní s minulým rokom sa očakáva na úrovni 10 %,“ spresnil zväz.

Tohtoročný nedostatok zrážok síce zredukoval výnosy, ale ako keby skoncentroval kvalitu. Teplejšie obdobie počas leta prispelo k adekvátnemu vyzrievaniu hrozna, chladné noci zasa pomohli udržať kyseliny a dlhá príjemná jeseň, ktorá umožnila vyzrieť hroznu do úplnej zrelosti, pomohli k výbornému zberu bielych aj modrých odrôd.

Tlak múčnatky znalí vinohradníci podľa ZVVS ustáli, a tak v jeseni sa zberalo zdravé, dokonale vyzreté hrozno najvyššej kvality.

https://www.cas.sk/cl/1002799/2616641/radi-pijete-vino-toho-slovenskeho-bude-tento-rok-menej-ma-to-vsak-jednu-vyhodu

[Späť na obsah]

17. Agro: Slovenského vína bude tento rok menej

[04.12.2021; dnes24.sk; RÝCHLE SPRÁVY; 14:00; redakcia]

Bratislava 4. decembra (TASR) – Slovenského vína bude tento rok menej. Uviedol to Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska (ZVVS).

Tento ročník však podľa zväzu slovenskí vinári avizujú ako výnimočný.

„Úroda bola mimoriadne vysokej kvality, ale dosahovala oveľa nižšie výnosy, pod ktoré sa podpísalo v niektorých lokalitách práve sucho. Pokles objemu produkcie vína na Slovensku v porovnaní s minulým rokom sa očakáva na úrovni 10 %,“ spresnil zväz.

Tohtoročný nedostatok zrážok síce zredukoval výnosy, ale ako keby skoncentroval kvalitu. Teplejšie obdobie počas leta prispelo

k adekvátnemu vyzrievaniu hrozna, chladné noci zasa pomohli udržať kyseliny a dlhá príjemná jeseň, ktorá umožnila vyzrieť hroznu do úplnej zrelosti, pomohli k výbornému zberu bielych aj modrých odrôd.

Tlak múčnatky znalí vinohradníci podľa ZVVS ustáli, a tak v jeseni sa zberalo zdravé, dokonale vyzreté hrozno najvyššej kvality.

jal pop

https://www.dnes24.sk/rychle-spravy/agro-slovenskeho-vina-bude-tento-rok-menej-273316

[Späť na obsah]

18. Enviro: Vtáky by sa počas zimy nemali prikrmovať ľudskými potravinami

[04.12.2021; dnes24.sk; RÝCHLE SPRÁVY; 13:21; redakcia]

Do vtáčieho kŕmidla môžu ľudia dať prírodné zrniečka, semená, oriešky, ovocie či zeleninu. Použiť môžu aj energetické krmivo vo forme loja, vareného mäsa alebo tukových zmesí z bravčovej masti so semienkami. “Pamätajme na to, že vtáčie kŕmidlo nesmie byť odpadkový kôš na pokazené alebo znehodnotené ľudské potraviny,” prízvukujú ornitológovia.

Upozorňujú, že v žiadnom prípade sa pre vtáky nedáva kožka z údenej slaniny, nič korenené, sladké, slané, pražené, údené či pečivo. Najatraktívnejšie pre vtáky sú slnečnicové semienka, proso, pšenica, repka, jablká. Najuniverzálnejším krmivom je nepražená nelúpaná nesolená slnečnica, tvrdí SOS/BirdLife. “Tá chutí takmer každému návštevníkovi kŕmidla. Najčastejšie na nej hodujú rôzne druhy sýkoriek, stehlíkov, brhlíky, glezgy či ďateľ,” podotkli ornitológovia.

Vrabce poľné či domové obľubujú podľa organizácie slnečnicové semienka, viac ich však v kŕmidle poteší pšenica, proso alebo semienka repky. Zimujúce červienky, rôzne druhy drozdov, chochláče severské zas ovocie. “Ideálne sú na prikrmovanie týchto druhov jablká, alebo si môžeme nachystať a vhodne uskladniť na jeseň plody jarabiny,” poukazuje.

Ďatle, sojky, straky či sýkorky konzumujú tukové krmoviny, ideálny je loj. Požiť podľa ornitológov môžu tiež tukové zmesi, ktoré sú dostupné aj s prímesou semienok v obchodoch.

“Ak sa rozhodneme prikrmovať vodné vtáky, tak zabudnime na pečivo. Je to najhoršia možnosť, ktorú môžeme zvoliť,” skonštatovali ornitológovia. Hovoria, že vodné vtáky, ako sú labute, kačice, čajky treba prikrmovať zrnami, napríklad obilím či kukuricou. Ľudia môžu použiť aj varenú ryžu, listovú zeleninu, mrkvu, zemiaky. Pečivo spôsobuje vodnému vtáctvu tráviace ťažkosti a aj smrť, uviedli environmentalisti.

lef pop

https://www.dnes24.sk/rychle-spravy/enviro-vtaky-by-sa-pocas-zimy-nemali-prikrmovat-ludskymi-potravinami-273304

[Späť na obsah]

20. Chaos v dodávateľských reťazcoch na celom svete sa dotkol aj hydiny

[04.12.2021; openiazoch.zoznam.sk; 11:46; redakcia]

Chaos v dodávateľských reťazcoch na celom svete sa dotkol aj hydiny. Japoncom tak hrozí, že si cez sviatky nebudú môcť pochutnať na vyprážanom kurati.

Chaos v dodávateľských reťazcoch na celom svete sa dotkol aj hydiny. Japoncom tak hrozí, že si cez sviatky nebudú môcť pochutnať na vyprážanom kurati. Dôvodom je zatvorenie závodov v Thajsku, ktoré je jedným z najväčších svetových producentov kurčiat, po prudkom náraste prípadov ochorenia COVID-19 v predchádzajúcich mesiacoch.

Tak ako sa oslavy Dňa vďakyvzdania v Spojených štátoch nezaobídu bez pečenej morky, v Japonsku nemôže zase chýbať na Vianoce vyprážané kura. Obchodom v krajine vychádzajúceho slnka však dochádzajú kurčatá v dôsledku prerušenia dodávok z Thajska.

Reťazec 7-Eleven pozastavil predaj kurčiat koncom septembra v niektorých častiach Japonska, uviedla hovorkyňa spoločnosti. Dodala, že momentálne nie je možné predpovedať obnovenie predaja aj napriek snahe o zmiernenie tohto nedostatku.

Niektorí japonskí spotrebitelia už začali na sociálnych sieťach lamentovať nad tým, aké ťažké je zohnať kurča.

Každé Vianoce si milióny Japoncov doprajú jedlo z vyprážaného kurčaťa. Tento zvyk sa stal celonárodnou tradíciou.

Obľúbenou možnosťou je kúpiť si vedierko vyprážaných kuracích kúskov od siete reštaurácií Kentucky Fried Chicken (KFC), ktorá tvrdí, že ich predaj býva najväčší práve na Štedrý večer, približne 10-krát väčší ako ročný priemer KFC v Japonsku.

Hovorca KFC Japan uviedol, že spoločnosť sa na Vianoce pripravuje už rok. Upokojuje Japoncov, že „nezaznamenal žiadny vplyv nedostatku kurčiat na svoju ponuku alebo cenu“, keďže nakupuje mäso na domácich farmách.

https://openiazoch.zoznam.sk/cl/218645/Chaos-v-dodavatelskych-retazcoch-na-celom-svete-sa-dotkol-aj-hydiny

[Späť na obsah]

22. Národný žrebčín vysadil 127 nových stromov: Obnovil takmer storočnú jabloňovú aleju

[04.12.2021; dnes24.sk; Moravce; 08:05; redakcia]

Národný žrebčín Topoľčianky obnovil takmer storočnú aleju. Vysadili 127 jabloní deviatich pôvodných odrôd.

Zamestnanci Národného žrebčína Topoľčianky obnovili výsadbu jabloní, ktorá má v žrebčíne takmer storočnú históriu.

Na vybranom úseku prístupovej cesty k chovnému objektu Hostie vysadili 127 jabloní deviatich pôvodných odrôd.

„Pôvodne tu bolo vysadených 279 kusov jabloní, z ktorých sa zachovalo 152. Tieto takmer storočné jablone zostali zachované ako svedkovia ovocinárskej histórie žrebčína,“ informovalo vedenie žrebčína.

Všestranné využitie

Po vzniku Štátneho žrebčína Topoľčianky v roku 1921 sa začala výstavba chovných objektov. Súbežne s výstavbou sa robila aj obnova prístupových ciest. V tomto období boli pozdĺž ciest vysadené aleje z jabloní, ale aj iných ovocných druhov.

Tieto aleje boli súčasťou špeciálnej rastlinnej výroby – ovocinárstva. Slúžili na zásobovanie zamestnancov ovocím, ovocie sa aj predávalo a tiež bolo a aj je doplnkovým krmivom pre kone.

Neboli obnovované

V žrebčíne boli vysadené prevažne jednodruhové aleje a ovocné sady. Vznikol čerešňový sad Hostie, orechový a jabloňový sad Košiar, slivkový sad Rybník, višňový sad Žikava.

K jednotlivým chovným objektom boli vysadené pozdĺž ciest aleje z jabloní v Hostí, z jabloní, sliviek a čerešní na Krásnom majeri.

Dĺžka výsadieb predstavovala približne šesť kilometrov. V súčasnosti sú aleje značne zredukované. Počas celého obdobia ich existencie neboli doplňované ani obnovované.

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.

Foto: ilustračné

https://moravce.dnes24.sk/narodny-zrebcin-vysadil-127-novych-stromov-obnovil-takmer-storocnu-jablonovu-aleju-404531

[Späť na obsah]

23. Tento rok bude na Slovensku menej vína

[04.12.2021; pravda.sk; EKONOMIKA; 00:00; TASR]

Pravda Ekonomika Krajina Tento rok bude na Slovensku menej vína

1 Slovenského vína bude tento rok menej. Uviedol to Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska (ZVVS). Tento ročník však podľa zväzu slovenskí vinári avizujú ako výnimočný.

Foto: SITA/AP, Christophe Ena Ilustračná fotka

1 zdielať

Tlak múčnatky znalí vinohradníci podľa ZVVS ustáli, a tak v jeseni sa zberalo zdravé, dokonale vyzreté hrozno najvyššej kvality.

https://ekonomika.pravda.sk/krajina/clanok/609299-tento-rok-bude-na-slovenku-menej-vina/?utm_source=pravda&utm_medium=rss&utm_campaign=rss

[Späť na obsah]

24. Klimatológ: Sucho začína byť na Slovensku veľkým problémom

[04.12.2021; teraz.sk; 00:00; TASR]

Ilustračná snímka. Foto: TASR/Pavol Ďurčo

K celkovému vysušovaniu krajiny podľa neho prispievajú aj mierne zimy. Sneh sa vyskytuje sporadicky a aj na horách ho je menej ako v minulosti.

Bratislava 4. decembra (TASR) – Veľkým problémom začína byť na Slovensku sucho. Často sa vyskytujú obdobia, keď spadne málo zrážok. Pre TASR to uviedol klimatológ Pavel Matejovič. “Sucho potom býva vystriedané intenzívnymi lejakmi, pričom počas nich atmosférické zrážky nedokážu v krátkom čase vsiaknuť do pôdy a veľa vody z krajiny odtečie vodnými tokmi. Krajina sa tak vysušuje,” vysvetľuje Matejovič. K celkovému vysušovaniu krajiny podľa neho prispievajú aj mierne zimy. Sneh sa vyskytuje sporadicky a aj na horách ho je menej ako v minulosti. Klimatológ konštatuje, že sneh na horách sa často roztopí v prvej polovici marca. Dôsledkom je potom menej vody aj vo vodných tokoch. “Sneh je totiž prirodzenou zásobárňou vody, preto sme na jar často konfrontovaní s nedostatkom vlahy,” spresnil Matejovič. Dodal, že zásobárňami vody počas obdobia sucha sú lesy. V dôsledku teplejšej klímy sa podľa klimatológa na Slovensku lepšie darí teplomilným plodinám, ako je napríklad vinič či niektorá zelenina. Na pestovanie týchto plodín je však dôležitá vlaha. V budúcnosti tak môžu nastať problémy s vodou, a tým môže byť ohrozená aj úroda, uvádza. “Preto treba čo najviac vody akumulovať v krajine vybudovaním vodných nádrží, jazier a rybníkov, dôležitú funkciu v krajine plnia tiež močiare, mokrade a riečne poldre,” hovorí Matejovič. Investície do vodnej infraštruktúry sa podľa neho v budúcnosti určite vrátia.

https://www.teraz.sk/slovensko/klimatolog-sucho-zacina-byt-na-slov/595381-clanok.html

[Späť na obsah]

27. Do vtáčích búdok nepatrí údená slanina ani pečivo

[04.12.2021; teraz.sk; 00:00; TASR]

Ilustračná snímka. Foto: TASR – Roman Hanc

Ďatle, sojky, straky či sýkorky konzumujú tukové krmoviny, ideálny je loj. Požiť podľa ornitológov môžu tiež tukové zmesi, ktoré sú dostupné aj s prímesou semienok v obchodoch.

Bratislava 4. decembra (TASR) – Vtáky by sa počas zimy nemali prikrmovať ľudskými potravinami. Obsahujú látky, ktoré vtáky v prírode vo svojej potrave neprijímajú. Môžu im uškodiť a spôsobiť napríklad zažívacie ťažkosti, dehydratáciu či smrť. Uviedla to Slovenská ornitologická spoločnosť/BirfLife (SOS/BirdLife) Slovensko. Do vtáčieho kŕmidla môžu ľudia dať prírodné zrniečka, semená, oriešky, ovocie či zeleninu. Použiť môžu aj energetické krmivo vo forme loja, vareného mäsa alebo tukových zmesí z bravčovej masti so semienkami. “Pamätajme na to, že vtáčie kŕmidlo nesmie byť odpadkový kôš na pokazené alebo znehodnotené ľudské potraviny,” prízvukujú ornitológovia. Upozorňujú, že v žiadnom prípade sa pre vtáky nedáva kožka z údenej slaniny, nič korenené, sladké, slané, pražené, údené či pečivo. Najatraktívnejšie pre vtáky sú slnečnicové semienka, proso, pšenica, repka, jablká. Najuniverzálnejším krmivom je nepražená nelúpaná nesolená slnečnica, tvrdí SOS/BirdLife. “Tá chutí takmer každému návštevníkovi kŕmidla. Najčastejšie na nej hodujú rôzne druhy sýkoriek, stehlíkov, brhlíky, glezgy či ďateľ,” podotkli ornitológovia. Vrabce poľné či domové obľubujú podľa organizácie slnečnicové semienka, viac ich však v kŕmidle poteší pšenica, proso alebo semienka repky. Zimujúce červienky, rôzne druhy drozdov, chochláče severské zas ovocie. “Ideálne sú na prikrmovanie týchto druhov jablká, alebo si môžeme nachystať a vhodne uskladniť na jeseň plody jarabiny,” poukazuje. Ďatle, sojky, straky či sýkorky konzumujú tukové krmoviny, ideálny je loj. Požiť podľa ornitológov môžu tiež tukové zmesi, ktoré sú dostupné aj s prímesou semienok v obchodoch. “Ak sa rozhodneme prikrmovať vodné vtáky, tak zabudnime na pečivo. Je to najhoršia možnosť, ktorú môžeme zvoliť,” skonštatovali ornitológovia. Hovoria, že vodné vtáky, ako sú labute, kačice, čajky treba prikrmovať zrnami, napríklad obilím či kukuricou. Ľudia môžu použiť aj varenú ryžu, listovú zeleninu, mrkvu, zemiaky. Pečivo spôsobuje vodnému vtáctvu tráviace ťažkosti a aj smrť, uviedli environmentalisti.

https://www.teraz.sk/slovensko/enviro-vtaky-by-sa-pocas-zimy-nemali/595358-clanok.html

[Späť na obsah]

30. Cech vinohradníkov a vinárov Slovenska ohlasuje #MesiacPoctivehoSlovenskehoVina

[03.12.2021; etrend.sk; Správy; 14:43; PR článok]

Z dôvodu nových vládnych opatrení v gastro prevádzkach a segmente horeca, predaj slovenského vína opätovne zo dňa na deň dosahuje historicky najnižšie hodnoty roka 2021. Cech vinohradníkov a vinárov Slovenska (CVVS), preto prichádza s iniciatívou #MesiacPoctivehoSlovenskehovina.

CVVS si dovoľuje s dôverou a nádejou apelovať na slovenských spotrebiteľov aby v období od 1.12. – 1.1.2022 pri výbere vína, uprednostnili poctivé slovenské vína, pred zahraničnými vína z dovozu.

Ak si každý milovník slovenského vína kúpi počas iniciatívy #MesiacPoctivehoSlovenskehovina aspoň jednu fľašu vína navyše, priamo od lokálneho vinohradníka alebo vinára, tento mimoriadny príjem prispeje k záchrane pracovných miest a pomôže vinohradníkom lepšie zvládnuť zimné mesiace. Slovenskí spotrebitelia nákupom poctivých slovenských vín pomôžu tak domácej ekonomike, zachovaniu pracovných miest a udržaniu investícii do vinohradov. Viacerí vinohradníci a vinári sú v situácii, kedy zo dňa na deň znova počítajú každé euro a rátajú s najhorším. CVVS upozorňuje, že slovenskí vinohradníci sú v tejto chvíli odkázaní najmä na podporu slovenských spotrebiteľov, nakoľko žiadna covid podpora alebo kompenzácia zo strany štátu nebola ohlásená. Slovenskí vinohradníci a vinári sa snažia z vlastných zdrojov podporovať export slovenských vín a budovať ekonomickú odolnosť sektora, bohužiaľ aj tu narážajú na neochotu štátnych úradov dostať sa na medzinárodné podujatia.

Ilustračné foto

CVVS zdôrazňuje, že chápeme význam prijatých vládnych opatrení. Vyzývame Slovensko na vzájomnú pomoc a solidaritu a veríme, že len tak dokážeme túto situáciu zvládnuť.

CVVS upozorňuje že nákupom slovenského vína ktorého všetky fázy výrobného procesu, od pestovania hrozna až po výrobu vína sa uskutočnili na Slovensku, pomáhajú domáci spotrebitelia slovenskej ekonomike, vinohradníkom a vinárom, cestovnému ruchu, a podporujú zamestnanosť v regiónoch Slovenska. Navyše slovenskí spotrebitelia nákupom poctivých slovenských vín pomáhajú klíme a znižovaniu uhlíkovej stopy, nakoľko zahraničné vína nemuseli cestovať tisícky kilometrov aby sa dostali k slovenským spotrebiteľom.

Ilustračné foto

Počas #MesiacPoctivehoSlovenskehovina, budú zároveň vinohradníctva a vinárstva na Slovensku na svojich sociálnych sieťach, každý deň uvádzať aspoň 1 dôvod pre kúpu poctivého slovenského vína. Pokiaľ si každý dospelý Slovák a milovník vína, kúpi počas mesiaca poctivého slovenského vína od svojho vinára fľašu navyše, pomôže slovenským vinohradníkom a vinárom zachovať rodiace vinohrady, znížiť enviromentálnu stopu vinohradníctva a pomôže posilniť odolnosť slovenského vinohradníckeho sektora voči krízam.

Ilustračné foto

Uvádzame 20 dôvodov pre kúpu poctivých slovenských vín. Pripite si na zdravie našim slovenským vínom. Veríme, že Vám bude chutiť, každá predaná fľaša vína sa počíta.

Kúpou slovenských vín od lokálnych, slovenských vinárstiev podporíte záchranu slovenských vinohradov, ktorých na Slovensku každoročne ubúda. Podporíte tak zachovanie dedičstva našich predkov.
V slovenských vinárstvach a vo vinohradníctve pracujú tisícky zamestnancov, ktorí sú vo veľkej miere závislý od príjmov z predaja vína na Slovensku.
Každé 1€, ktoré spotrebitelia minú za poctivé slovenské víno, bude investované naspäť do zamestnanosti, vinohradov a krajinotvorby.
Slovenskí vinohradníci a vinári sú rovnako spotrebitelia a zákazníci, možno aj vo Vašom odvetví. Peniaze míňajú väčšinou na Slovensku.
Viaceré slovenské vinárstva svojimi vínami získali vo svete hodnotné ocenenia, pričom kvalita slovenských vín každoročne rastie.
Viacerí slovenskí vinári a vinohradníci produkujú kvalitné vína s nízkym obsahom histamínu. Zákazníci s histamínovou intoleranciou nemusia hľadať svoje víno v zahraničí, kvalitné vína máme aj na Slovensku.
Na Slovensko sa vo veľkom dovážajú dotované, prebytkové cisternové vína, pochybnej kvality. Slovenské víno je zárukou kvality.
Kúpou slovenských vín pomôžete zachrániť slovenské vinohradníctvo. Ak nebude záujem o slovenské vína, plochy vinohradov budú ubúdať. Za posledných 27 rokov sa výmera rodiacich vinohradov dramaticky znížila z 38000 hektárov na 8500 hektárov.
Vinice sú súčasť kultúrnej krajiny a dotvárajú ju. Vínny turizmus je doma i v zahraničí čoraz populárnejší.
Vo vinárskych regiónoch generuje slovenské vinohradníctvo zamestnanosť a príjmy pre gastro, kultúrne pamiatky, turistiku, ako aj pre štát, samosprávy a obce.
Kúpou slovenských vín podporíte zachovanie historického dedičstva našich predkov. Vinice u nás vysádzali už starí Rimania. Podľa historických záznamov vieme, že Mária Terézia dostala Frankovku modrú do daru od račianskej delegácie, a to pri príležitosti osláv jej päťdesiatych narodenín. Račianske víno cisárovnej veľmi chutilo a odvtedy si priala mať Račiansku Frankovku vždy vo svojich pivniciach.
Kúpou poctivého, slovenského vína pomáhate udržiavať storočné tradície vinohradníctva a vinárstva v našej krajine, čo je v dnešnej dobe globalizácie nevyčísliteľné aktívum nášho národa.
Kúpou slovenského vína pomáhate dostať tento náš jedinečný produkt na vinársku mapu Európy, kam určite patrí.
Uhlíková stopa slovenského vína je určite najkratšia.
Kúpou poctivých, slovenských vín podporujete aj rozvoj turizmu na Slovensku.
Je najprirodzenejšie jesť také potraviny ktoré sa dopestovali u nás, a toto by malo platiť aj pre víno.
Víno je najkultúrnejší nápoj, podporou slovenského vína podporujete slovenskú kultúru.
Nie je nič krajšie ako sa pochváliť hosťom fľaškou výborného slovenského vína.
Starostlivosť o vinohrady a víno je nutná neustále, inak sa trvalo znehodnotia. Pivnice slovenských vinárov sú preplnené a každý ročník vína si vyžaduje každodenné investície.
Kúpou poctivých, slovenských vín podporujete tisícky slovenských rodín, ktorých príjmy pochádzajú z predaja vína a z vinohradníctva.

https://www.trend.sk/spravy/cech-vinohradnikov-vinarov-slovenska-ohlasuje-mesiacpoctivehoslovenskehovina

[Späť na obsah]

31. Slovenskí VINÁRI volajú o POMOC: Stačí sa len ZAPOJIŤ do mesačnej VÝZVY! Vyskúšate to?

[03.12.2021; pluska.sk; 12:33; redakcia]

Pandémia koronavírusu ničí nielen zdravie Slovákov, ale aj zisky našich vinárov. A to najmä tých, ktorí predávajú svoje výrobky v reštauráciách, baroch či vinárňach. Pre aktuálne vládne opatrenia, tak prišli zo dňa na deň o príjmy!

Viacerí vinohradníci a vinári sú v situácii, kedy zo dňa na deň znova počítajú každé euro a rátajú s najhorším. Dôvodom sú vládne opatrenia, ktoré opäť zatvorili reštaurácie či vinárne. Predaj slovenského vína tak opätovne zo dňa na deň dosahuje historicky najnižšie hodnoty roka 2021. Cech vinohradníkov a vinárov Slovenska (CVVS), preto prichádza s iniciatívou #MesiacPoctivehoSlovenskehoVina.

“CVVS si dovoľuje, s dôverou a nádejou, apelovať na slovenských spotrebiteľov, aby v období od 1. decembra 2021 do 1. januára 2022, pri výbere vína uprednostnili poctivé slovenské vína, pred zahraničnými vínami z dovozu,” píše sa vo vyhlásení cechu. Slovenskí vinári tvrdia, že ak si každý milovník dobrého vína kúpi aspoň jednu fľašu od lokálneho vinohradníka či vinára, môže to prispieť k záchrane pracovných miest a pomôže vinohradníkom lepšie zvládnuť zimné mesiace.

„Obraciame sa na spotrebiteľov, aby preferovali nákup vína priamo od slovenského vinara a uprednostlili nákup slovenských vín pred zahraničnými. Slováci môžu ostať milo prekvapení, akú kvalitu vín majú priamo pod nosom. Nákupom slovenkých vín priamo od vinára ideálne od vinohradníka, pomôžu viac než si myslia. Kúpou každej fľaše poctivého slovenského vína nám pomáhajú sadiť vinohrady, starať sa o zamestnancov, podporujú našu ekonomiku, pomôžu nám investovať, rozvíjať komunity, starajú sa o naše rodiny. Potrebujeme podporiť návyk Slovákov, aby nakupovali vína priamo od vinára. Ak sa zvýši predaj slovenských vín, nastane malá zmena s veľkými pozitívnymi dôsledkami pre nás všetkých,“ vysvetli Martin Pomfy, podpredseda Cechu vinohradníkov a vinárov Slovenska.

Ako ďalej tvrdia vinári, nie sú proti prijatým vládnym opatreniam, no svojou výzvou len prosia Slovákov o solidaritu, aby dokázali tieto ťažké časy prežiť. „Vo vinárskom sektore pandémia negatívne zasiahla prevažne výrobcov vína, ktorých odbytové toky sú orientované na gastro sektor. Výrobcov vína, ktorí orientujú predaj vína cez supermarkety, pandémia výraznejšie neovplyvnila,“ uzavrel Roman Macs, kancelár Cechu vinohradníkov a vinárov Slovenska

https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/slovenski-vinari-volaju-pomoc-staci-len-zapojit-mesacnej-vyzvy-vyskusate-to

[Späť na obsah]

35. Vidiecka žena roka – Liderka 2021

[18.11.2021; Literárny týždenník; Nezaradené; s. 14; FRANTIŠEK MACH]

Literárny týždenník venuje na svojich stránkach pozornosť aj ochrane kultúrneho dedičstva na Slovensku, rozvoju vidieckeho cestovného ruchu, vytváraniu pracovných príležitostí na vidieku a zamedzeniu odchodu mladých ľudí z vidieka. Na súčasnom rozvoji slovenského vidieka majú nezastupiteľnú úlohu naše ženy, ktoré žijú na vidieku a venujú svoju energiu aktivitám, prinášajúcim zlepšenie životných a prapovných podmienok na slovenskom vidieku. Na plnení týchto úloh participuje i Vidiecky parlament na Slovensku.

Dňa 15. októbra 2021 vyhlasovala Nezisková organizácia Vidiecky parlament na Slovensku v Žabokrekoch pri Martine výsledky súťaže jubilejného 20. ročníka Vidiecka žena roka – Liderka 2021. Svetový deň vidieckych žien vyhlásili v roku 1995 na pekinskej konferencii venovanej problematike žien. Tento sviatok sa oslavuje 15. októbra pod záštitou OSN a je príležitosťou na uznanie práve vidieckych žien vo svete, na Slovensku si ho pripomíname od roku 2002. Je mnoho žien na Slovensku, ktoré sú obdarené výnimočnými schopnosťami a sú pre nás ostatných nevyčerpateľným zdrojom inovácií, nadšenia a energie. Ako nám povedala Mária Behanovská z Vidieckeho parlamentu na Slovensku: „Mnohokrát si neuvedomujeme výnimočnosť žien a berieme ju ako samozrejmosť. A práve ženy vytvárajú na vidieku atmosféru, aby bol vidiek lákavým a atraktívnejším pre mladé generácie. “

V kategórii aktivistka bolo poradie nasledovné: zvíťazila Eva Abrahámova z Tmavej Hory pred Bernadetou Kažimírovou z Ruskova a Tatianou Klempovou z Bziniec pod Javorinou. V kategórii politička (miestna samospráva) zvíťazila Blažena Feldvidékyová z Radavy. Martina Luptáková zo Zvolenskej Slatiny zvíťazila v kategórii podnikateľka a Oľga Bajanová z Rybníka zvíťazila v kategórii remeselníčka.

Dve mimoriadne ocenenia získali Anna Petričová z Bardejova a kolektív ZO JDS Štiavnické Bane. Na slávnostnom vyhlásení výsledkov sa zúčastnili i zástupcovia parlamentu SR a územnej samosprávy Slovenska.

Medzi ocenenými bola i riaditeľka Poľnohospodárskeho družstva v Lieskovci, ktoré je zamerané na rastlinnú i živočíšnu výrobu. Martina Liptáková funkciu zastáva od roku 2015, priniesla do riadenia družstva viaceré zmeny. Najviac zmien nastalo v živočíšnej výrobe, začali chovať mangalice, nosnice, zvýšila sa dojivosť kráv. Družstvo začalo so spracovaním vlastnej produkcie mäsa, mlieka na nite, syry, otvorili vlastnú predajňu mlieka, mäsa a mliečnych výrobkov. Rozbehli predaj vajíčok, mliečnych a mäsových výrobkov s ambulantným predajom po Slovensku. Spropagovala li lieskovské PD na Farmárskych dňoch, pozývajú deti zo škôl na dni otvorených dverí, kde sa zoznámia s výrobou potravín na družstvách.

Medzi účastníčkami stretnutia boli i podnikateľky vo vidieckej turistike, agroturistike, ktoré začali s podnikaním na slovenskom vidieku ihneď po revolučných zmenách po roku 1989. Do Žabokriek prišli podnikateľky Anna Beníková z Papradna, Oľga Apoleníková z Pružiny, Darina Tomajková z Vitanovej, Anna Glejdurová z Liptovskej Tepličky. Na stretnutí boli i pedagógovia, profesori Jozef Húska zo SPU v Nitre, Peter Patúš z UMB v Banskej Bystrici, a František Mach, riaditeľ Neziskovej organizácie rozvoja vidieckej turistiky v Modre. Slávnostné vyhlásenie výsledkov a diskusia priniesla pre účastníkov veľa podnetov na zlepšenie pracovných a životných podmienok na slovenskom vidieku a zamedzenie odchodu mladých ľudí z vidieka do mesta a za prácou do zahraničia.

FRANTIŠEK MACH, Modra Foto: Autor

[Späť na obsah]

Potravinárstvo

1. .deep biotech mira gašpárka

[06.12.2021; Týždeň; .deep biotech mira gašpárka; s. 46; miro Gašpárek]

Slovinské zelené stejky. Produkcia hovädzieho mäsa predstavuje značnú záťaž na životné prostredie. Dokážeme hovädzie stejky nahradiť rovnako chutnou rastlinnou alternatívou?

Nadpis stĺpčeka by mohol čitateľa zvádzať k myšlienke, že tento stĺpček bude zožierajúcou kritikou slovinského dovozu pokazeného hovädzieho mäsa, ktoré sa dostalo na trhy našich obchodov. No čitateľ by nemohol byť ďalej od pravdy! Naopak, reč bude o tom najcennejšom a najskvostnejšom kúsku mäsa, ktorý nám náš hovadzí dobytok ponúka – a je ním steak filet mignon. Autor stĺpčeka je veľkým fanúšikom kvalitného hovädzieho, aj keď o ňom nedokáže písať tak elokventne ako kolega Jozef Koleják z vedľajšej rubriky. Na druhej strane si však uvedomuje, že táto hovädzia gurmánska poézia predstavuje značnú záťaž pre našu planétu. Kravičky produkujú skleníkové plyny ako metán, oxid uhličitý či oxid dusnatý. Chov hovädzieho dobytka často vedie k odlesňovaniu, najmä v Južnej Amerike. V spojení s inými problémami chov hovädzieho vedie napríklad až k približne 3,7 percenta skleníkových plynov vypustených v USA. Otázka „zeleného“ stravovania sa tak stáva čoraz relevantnejšou.

Jednou z ponúkaných odpovedí na našu krízu v stravovaní a hľadaní udržateľnejšej alternatívy kmäsu je sója. Problémom sóje sú isté odlišnosti v nutričnej hodnote od hovädzieho mäsa. Pre gurmánov je však oveľa väčším problémom jej konzistencia, ktorá je radikálne odlišná od poetickej hebkosti predstavovanej hovädzími stejkmi či biftekmi.

Slovinskému start-upu Juicy Marbles so sídlom v Ljubľane sa na riešenie tohto problému podarilo získať investíciu 4,5 milióna dolárov. Tento startup sa snaží vyvinúť rastlinné stejky zachovávajúce štruktúru mäsa prostredníctvom svojej patentovanej technológie „mramorovania“. Ich cieľ je dostať prvý kus svojho prvotriedneho rastlinného mäsa na pulty obchodov už v prvom štvrťroku 2022. Práve filet mignon sa má stať vlajkovou loďou tohto startupu. Ako presne dokáže Juicy Marbles produkovať kompaktné kusy mäsa zarčujúce ich vysokú podobnosť s pravým mäsom, zostáva ich výrobným tajomstvom – dozvieme sa to po ukončení patentového konania, ktoré by malo viesť k ochrane ich technológie pred konkurentmi. Napriek tomu vieme, že za týmto úspechom nestojí žiadna 3D tlačiareň ani pestovanie sóje v laboratóriu.

Juicy Marbles má slušný potenciál, keďže väčšina výrobcov sójových alternatív kmäsu sa sústreďuje skôr na produkty s menšou pridanou hodnotou, ako napríklad hamburgery, slaninu či nugetky. Konkurencie v oblasti vysokokvalitných sójových produktov nahrádzajúcich najdelikátnejšie druhy mäsa sa zatiaľ Juicy Marbles báť nemusí. Po uvedení steaku filet mignon má tento Slovinský start-up v pláne uviesť aj ďalšie produkty – napríklad sviečkovicu.

Buďme však opatrní. Odlesňovanie je jeden z najčastejšie spomínaných problémov spojených nielen s chovom dobytka, ale aj s pestovaním sóje. No musíme si musíme uvedomiť, že až 97 percent produkcie sóje je krmivom pre zvieratá, ktoré okrem iného následne aj tak konzumujeme. V prípade, že by sa sója mala stať zdrojom potravy výlučne pre ľudí, jej náročnosť na využitie pôdy by sa znížila až o dve tretiny. Okrem toho je sója aj pomerne všestranná potravina, keďže sa dá konzumovať od čerstvej cez sušenú až po naklíčenú či fermentovanú. Ako sa Juicy Marbles bude dariť? Uvidíme – podporujú ich špičkoví kalifornskí investori ako Y Combinator. A ako budú ich stejky chutiť? To nevieme. No už teraz si ich môžete objednať na ich webstránke – skúste a ochutnajte.

Stĺpček vychádza s prispením Matúša Mlynára z Gymnázia Jura Hronca

[Späť na obsah]

2. Vyladená chuť tradícií Domáca zabíjačka s Mäspoma

[06.12.2021; Chvíľka pre teba; TIP!; s. 3; PR-CL MS205982/05]

Experti na dochucovanie – odborníci z tímu dlhoročného výrobcu slovenských koreninových zmesí pripravili pre milovníkov domácich zabíjačkových špecialít horúcu novinku. Vyladené zmesi korenín, ktoré z vašich klobások, tlačeniek, jaterníc a tradičných zabíjačkových špecialít spravia majstrovské dielo. Hľadajte ich v predajniach potravín v stojane s označením Domáca zabíjačka. Kvalitné prírodné črevá, obaly na tlačenky či salámy sú tiež súčasťou zabíjačkového sortimentu – nájdete ich v chladiacich boxoch predajní potravín. Zmesi korenín a obaly na domáce mäsové výrobky kúpite aj na e- shope www.klobasky.sk a www.maspoma.sk.

PR-CL MS205982/05

[Späť na obsah]

3. Ako by sa mala správne piť slivovica?

[05.12.2021; 24hod.sk; Radíme; 13:36; redakcia]

Vianoce pomaly klopú na dvere. Vianočné sviatky sú vnímané nielen ako kresťanská tradícia, ale aj ako príležitosť na stretnutie s rodinou a priateľmi.

Čo na takú príležitosť podávať? Samozrejme dámy nepohrdnú lahodným vínom, ale páni si na zahriatie dajú radšej slivovicu. Prezradíme vám, ako sa číry destilát podáva.Slivovica sa vyznačuje jemnou ovocnou chuťou, v ktorej hrajú hlavnú rolu slivky. V moravských končinách majú pestovatelia ovocné sady so stromami rôznych odrôd. Čo slivovica, to originálna chuť.

Morava je naklonená na pestovanie ovocia

Slivovice sa pália predovšetkým na Morave. Ide o časť republiky, ktorá je naklonená na pestovanie sliviek. Chuť ovplyvňuje nielen pôda, ale aj okolité prírodné vplyvy, ako sú údolia, voda a celkovo vzduch. Ak sa rozhodnete pestovať ovocné stromy, je nevyhnutné vybrať takú odrodu, ktorá sa bude práve na vašej pôde dariť. O stromy sa musíte náležite starať a potom budete doslova žať ovocie, teda pokiaľ slivky na jar nepomrznú.

Slivovica so sušenou slivkou

Ako by sa mala slivovica správne piť? Zrejme alkoholický nápoj chladíte v chladničke, ale robíte chybu, pretože slivovica by mala pri podávaní mať izbovú teplotu. Zahryznúť by ste k nej mali sušenú slivku, pretože jedine tak sa perfektne rozvinie jej vôňa a chuť.Slivovica sa začala používať aj pri miešaní koktailov. Obľúbený je moravský kohút. Ak si chcete „zmixovať“ tento alkoholický nápoj, tak si pripravte20 ml slivovice

50 ml červeného vermútu

10 ml fernetuVšetky uvedené destiláty vlejte do vychladeného miešacieho pohára, čo najlepšie ich premiešajte a nalejte do nízkeho pohára. Moravským kohútom priateľov určite ohromíte.

https://www.24hod.sk/ako-by-sa-mala-spravne-pit-slivovica-cl764029.html

[Späť na obsah]

5. Aká ekologická je vaša špajza? Uhlíkové štítky vám to môžu povedať

[05.12.2021; teraz.sk; 00:00; TASR]

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Svetová banka odhaduje, že ekologizácia dodávateľského reťazca a zvýšenie produktivity budú stáť 350 miliárd USD (309,98 miliardy eur) ročne v priebehu nasledujúcich 10 rokov.

Londýn 5. decembra (TASR) – Do akej miery sú párky, ktoré ste si dali na raňajky, ekologické alebo “zelené”? A čo zemiakové lupienky Lay’s, do ktorých ste sa neskôr zahryzli? Alebo minerálna voda Perrier, ktorá ich zmyla? Veľké potravinárske koncerny, ako sú Nestlé, Pepsico a ďalšie značky, patria medzi 27 spoločností, ktoré podporujú projekt na vypočítanie vplyvu produktu na životné prostredie – od farmy až po obchod, a potom ho ohodnotia farebne označeným štítkom. Je to prvýkrát, čo sa takéto veľké korporácie pripojili k snahám nájsť univerzálny spôsob hodnotenia dodávateľského reťazca. Globálna ekonomika musí znížiť emisie oxidu uhličitého (CO2) v rámci boja proti klimatickým zmenám a potravinársky priemysel je zodpovedný až za 35 % z nich. S investormi, ktorí už prihliadajú na životné prostredie, a vládami, ktoré sa na klimatickom summite COP26 zaviazali k dosiahnutiu nulových emisií, sú výrobcovia nútení znižovať množstvo “uhlíkových” potravín. “Snažíme sa transformovať potravinársky priemysel,” povedala Cliona Howieová, výkonná riaditeľka londýnskej neziskovej organizácie Foundation Earth, ktorá vedie projekt. Svetová banka odhaduje, že ekologizácia dodávateľského reťazca a zvýšenie produktivity budú stáť 350 miliárd USD (309,98 miliardy eur) ročne v priebehu nasledujúcich 10 rokov, podľa štúdie zverejnenej v časopis Nature. A k tomu je potrebné pridať aj energiu spotrebovanú pri balení a preprave. (1 EUR = 1,1291 USD)

https://www.teraz.sk/ekonomika/aka-zelena-je-vasa-spajza-uhlikov/595535-clanok.html

[Späť na obsah]

8. ANALÝZA TÝŽDŇA: Slováci zaplatia na Vianoce viac ako minulý rok

[04.12.2021; teraz.sk; 00:00; TASR]

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Obchodníci v decembri utŕžia až o 10 až 40 % viac ako počas iných mesiacov. Decembrové tržby maloobchodu zvyknú tvoriť až desatinu z celoročných tržieb.

Bratislava 4. decembra (TASR) – Priemerná slovenská domácnosť za tohtoročný predvianočný nákup potravín, ale aj väčšiny darčekov zaplatí viac ako vlani. Napriek pandémii však Slováci neplánujú na Vianoce zásadnejšie šetriť. “Odhadujeme, že tempo zdražovania potravín do konca tohto roka ešte zrýchli. Za tohtoročný predvianočný nákup potravín zaplatí slovenská domácnosť asi o 5 % viac ako vlani,” avizovala analytička Wood & Company Eva Sadovská. Pripomenula, že podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR boli ceny potravín a nealkoholických nápojov v októbri medziročne vyššie o 3,9 %. Drahšie ako pred rokom boli najmä oleje a tuky (o takmer 12 %), zelenina (o vyše 10 %), ovocie (o 5,5 %), mlieko a syry (o 4 %), chlieb a obilniny (o 3,6 %), ale aj mäso a výrobky z neho (o 2,7 %). December je každoročne mesiacom, kedy Slováci nakupujú najviac. Dôvodom sú práve nákupy potravín na štedrovečerný stôl alebo darčekov pod vianočný stromček, pripomenula Sadovská. Obchodníci tak v decembri utŕžia až o 10 až 40 % viac ako počas iných mesiacov. Decembrové tržby maloobchodu zvyknú tvoriť až desatinu z celoročných tržieb. Z darčekov, ktoré Slováci najčastejšie nakupujú pre svojich blízkych, sú podľa analytičky drahšie ako pred rokom najmä počítače (o 8,0 %), bicykle (o 7,9 %) a šperky (o 6,6 %). O 2 až 3 % sú drahšie hudobné nástroje, oblečenie, fotoaparáty, knihy, hodinky, ale aj výrobky pre domácich miláčikov. Za hračky a obuv platia Slováci viac o 0,9 a 0,8 %. Cenovky na kávovaroch sú porovnateľné ako vlani, nakoľko si za ne v priemere priplácajú spotrebitelia iba 0,1 %. Lacnejšie ako pred rokom vychádzajú naopak mobilné telefóny (o 0,4 %) či športové vybavenie (o 0,7 %). Ilustračné foto Foto: TASR/AP

Slováci napriek pretrvávajúcej pandémii nového koronavírusu plánujú štedré Vianoce, priblížila hovorkyňa UniCredit Bank Zuzana Ďuďáková. Prieskum banky podľa nej ukázal, že Slováci, podobne ako Česi, neplánujú tento rok na darčekoch zásadne šetriť. Asi 55 % opýtaných sa chystá minúť viac než 200 eur. Z nich 36 % stanovilo hranicu svojho rozpočtu do 300 eur a ďalších 19 % priznalo, že tento rok sú ochotní minúť ešte viac. Najviac podľa tohto prieskumu plánuje míňať veková kategória 45 až 53 rokov a najmenej najmladšia skupina Slovákov (18 až 26 rokov). Ochota míňať môže byť odôvodnená aj faktom, že mladší ľudia mávajú menšie úspory, a zároveň, že staršie generácie môžu nakupovať darčeky pre viac členov rodiny – deti, rodičov, starých rodičov, ale napríklad aj vnúčatá. Pokiaľ ide o nákupy v e-shopoch, počas nich platobnú kartu využije podľa Ďuďákovej až 71 % Slovákov. Ďalších 24 % stále uprednostňuje možnosti dobierky a platby v hotovosti až pri prevzatí.

https://www.teraz.sk/ekonomika/analyza-tyzdna-slovaci-zaplatia-na/595332-clanok.html

[Späť na obsah]

9. Traja najväčší domáci predajcovia nápojov sa spoja. Trh to však nepokazí, spolu investujú iba do recyklácie plastových fliaš

[03.12.2021; dennikn.sk; Ekonomika; 13:12; Ivan Haluza]

Traja najväčší predajcovia nápojov na slovenskom trhu Kofola, Mattoni a bývalý Water Holding podnikateľskej skupiny Jána Sabola spájajú svoje sily v oblasti recyklácie plastových fliaš.

Sabolovci si zostávajúce dve firmy pustili do svojej slovenskej recyklačnej firmy General Plastic, ktorú chcú ďalej rozširovať.

Kofole i Mattoni takéto prevádzky doteraz chýbali. Už o pár rokov bude každá plastová fľaša na nápoje musieť obsahovať aj povinné množstvo recyklátu.

Pred šiestimi rokmi sa schyľovalo k veľkému prepojeniu medzi najsilnejšími hráčmi slovenského trhu s nealkonápojmi. Česká Kofola mala prevziať 40-percentný podiel vo firme Water Holding, pod ktorou skupina podnikateľov okolo bratislavského biznismena Jána Sabola mala svoje minerálky Budiš, Fatra a Gemerka, ako aj sladené limonády Zlatá studňa či Lokálka. Kofola chcela v holdingu prevziať podiely jeho menšieho spoluvlastníka Jána Šofranka.

Obchod sa však [lock]napokon neuskutočnil, lebo protimonopolný úrad dal v obavách z narušenia voľného trhu Kofole také podmienky, ktoré nebola ochotná splniť. Do Water Holdingu napokon prišli k sabolovcom iní investori z prostredia mimo výroby nápojov.

Teraz však k prepojeniu sabolovcov s Kofolou predsa len dochádza. Navyše sa k nim do nového spoločného biznisu pridružuje ďalší český výrobca minerálok Mattoni 1873, ktorý vo veľkom zásobuje svojimi minerálkami aj tuzemský trh a distribuuje tu tiež nápoje koncernu Pepsi Co.

Nové spojenie oznámili firmy[lock] aj s tým, že protimonopolný úrad o ňom ešte len bude rozhodovať. Transakcia by však cez úrad mohla prejsť. Trojica sa totiž nespája v samotnej výrobe ani v predaji nápojov, a tak nebude diktovať ich ceny. Prepája sa iba v biznise recyklácie plastových fliaš, do ktorých sa nápoje plnia. Spolu ho chcú všetky tri firmy rozširovať a tak môžu napomôcť aj plneniu záväzkov krajiny v rozumnejšom nakladaní s odpadmi.

Konkrétne, sabolovci si pustili oboch konkurentov do svojej slovenskej firmy na recykláciu plastových fliaš General Plastic. Po novom všetci traja hráči budú vo firme vlastniť tretinový podiel.

Koľko museli Kofola a Mattoni zaplatiť za vstup do novej firmy, účastníci dealu nezverejnili.

Prečo je to dôležité

General Plastic patrí k lídrom domácej recyklácie plastov. Na opätovné využitie plastových fliaš má hneď dve prevádzky. V Kolárove ich čistí a melie na drobné vločky, ktoré sa dajú využiť na opätovnú výrobu plastov. V Senici z nich firma vyrába predlisky na vyfukovanie samotných plastových fliaš podľa individuálnej potreby každej sódovkárne.

V trojici sa novým partnerom jednoduchšie pokryjú nové nutné investície do rozšírenia kapacít General Plastic. Recyklácia plastových fliaš v krajine sa musí totiž zvýšiť a na to terajšie kapacity firmy už nepostačujú.

Výrobcov nápojov núti zvýšiť recykláciu plastových fliaš aj fakt, že od roku 2025 každá fľaša bude musieť obsahovať minimálne štvrtinu recyklovaného plastu.

Po rozšírení výroby slovenská firma pomôže napĺňať nielen slovenské, ale aj české záväzky v recyklácii plastov. Mattoni má svoje výrobne nápojov iba v Česku, Kofola v oboch krajinách.

Prečo sa to deje

Kofola ani Mattoni doteraz fabrikami na recykláciu plastových fliaš nedisponovali. Vlastníctvo takýchto kapacít sa pre obe firmy v čase sprísňovania ekologických noriem stáva strategické. Najbližšie podobne veľké prevádzky, ako má slovenská firma, sú v Rakúsku a v Pobaltí.

„V Mattoni sa už mnoho rokov snažíme dosiahnuť úplnú cirkularitu obalových materiálov v každej krajine, kde pôsobíme. Investícia do spoločnosti General Plastic pomôže zaistiť skutočnú recykláciu PET fliaš vyzbieraných zálohovým systémom a lokálne tak uzavrie materiálový tok,“ uviedol v tlačovej správe generálny riaditeľ Mattoni 1873 Alessandro Pasquale.

Sabolovcom zasa pomôže, že nové investície General Plastic nebudú musieť ťahať sami. Nové investície budú činiť niekoľko miliónov eur, i keď spoluvlastníci General Plastic ich zatiaľ nespresnili.

Viac o General Plastic

Dodnes najvyššie tržby presahujúce 23 miliónov firma dosiahla v roku 2018, no odvtedy jej postupne klesli na vlaňajších 17 miliónov eur. Navyše, posledné dva roky je firma v strate s kumulovaným mínusom vyše 280-tisíc eur. Dodnes najvyšší zisk mala v roku 2012, a to 860-tisíc eur.

Za ostatných desať rokov firma získala aj jednu eurofondovú podporu. V roku 2014 dostala od jednofarebnej vlády Smeru na svoju modernizáciu takmer 1,9 milióna eur.

Sabolovci ovládajú General Plastic cez svoju firmu GP Alliance, v ktorej majú aj ďalšieho menšieho spoluvlastníka. Jednu tretinu firmy vlastní Jaroslav Fidrik, ktorý je okresným predsedom SNS a bývalým poslancom parlamentu za koalíciu HZDS a Robotníckej strany Slovenska. Ide o človeka, ktorý bol obvinený políciou za praktiky v súbojoch o iné agrárne firmy.

Jeho partnerstvo so sabolovcami má korene v 90. rokoch, keď od neho kupovali Stredoslovenské žriedla s minerálkami Budiš a Fatra. V biznise s nápojmi sa chcel udržať aspoň ako minoritný spoluvlastník.

Prečítajte siSabol sa podelil o svoj dvojmiliardový biznis s dlhoročným manažérom

Prečítajte siPozatvárané podniky bojujú o prežitie do poslednej kvapky krvi, no zhruba desatina aj tak skončí, hovorí šéf Kofoly

https://e.dennikn.sk/2635724/traja-najvacsi-domaci-predajcovia-napojov-sa-spoja-trh-to-vsak-nepokazi-spolu-investuju-iba-do-recyklacie-plastovych-flias/

[Späť na obsah]

Odpady

1. Len nech v kuchynskom odpade nie sú igelitové vrecká, prosia Humenčanov

[06.12.2021; Korzár; REGIÓN; s. 6; JANA OTRIOVÁ]

Od nového roka ho budú triediť všetci.

HUMENNÉ. Do konca tohto roka plánujú pracovníci Technických služieb mesta Humenné rozdať do domácností na štyroch sídliskách košíky a vrecúška na kuchynský odpad. Zatiaľ ho separuje len najväčšie Sídlisko III.

Najväčšie sídlisko bolo pilotné, pridávajú sa ďalšie

Pred rokom sa na stretnutí na pôde úradu predsedovia Spoločenstiev vlastníkov bytov zo Sídliska III dozvedeli, ako budú pilotne od nového roka separovať biologicky rozložiteľný kuchynský odpad. Novinku povinnú zo zákona zaviedli technické služby od tohtoročného januára najprv v 1 690 domácnostiach, v marci sa k nim pridalo ďalších 1 476. Domácnosti dostali košík a rolku kompostovateľných vrecúšok na kuchynský odpad, ktoré potom vhodili do špeciálnych hnedých zberných nádob na kontajnerových stojiskách. Stretnutie s predsedami spoločenstiev zo zvyšných sídlisk, naplánované na 25. novembra, prekazil lockdown. „Mali sme dohodnuté dve skupiny. Do jednej zasadačky sme pozvali predsedov zo Sídliska I, II a IIA a do druhej zo Sídliska pod Sokolejom. Plánovali sme im podrobne vysvetliť, čo ich čaká, a vypočuť si ich názory a pripomienky,“ povedal riaditeľ technických služieb Milan Kuruc.

Kuruc: Stihneme to aj za cenu nadčasov

Od pondelka začnú pracovníci roznášať košíky a vrecúška jednotlivým predsedom. Dostať by sa mali do približne 7 000 domácností. „Určite to stihneme, v prípade potreby budeme robiť nadčasy. Dohodneme sa s predsedami, kde a kedy im košíky zložíme, neprídeme do styku s obyvateľmi. Začneme postupne od Sídliska IIA, Sídliska II, I až po Sídlisko pod Sokolejom,“ vysvetlil. Pracovníci už spoločenstvám rozdali letáky a povyliepali na dvere bytoviek oznamy. „Na každej zbernej nádobe bude nalepená samolepka, kde bude jasne napísané, čo do nej patrí a čo nie. Tak je to aj na košíku, informácia sa dostane ku každému,“ dodal Kuruc. Zdôraznil, že najdôležitejšie je vyvarovať sa používaniu obyčajných igelitových vrecúšok. Tie musia pracovníci pri fermentore ručne z odpadu vyberať. „Radšej nech vysypú odpad priamo do zbernej nádoby na kuchynský odpad a igelitové vrecúško hodia do komunálneho odpadu. V opačnom prípade nám hrozí zvýšenie ceny za spracovanie odpadu,“ povedal. Na sídliskách pribudne 200 nových hnedých 240-litrových kontajnerov, dokopy ich bude 300.

Na skládku vyviezli menej odpadu

Doposiaľ technické služby vyviezli do kompostárne v Snine, kde biologicky rozložiteľný kuchynský odpad zhodnocujú, asi 200 ton kuchynského odpadu. Po zavedení triedenia v celom meste riaditeľ Kuruc predpokladá, že ho bude 500 až 550 ton ročne. „Predpokladáme, že v tomto roku sme vyviezli na skládku o 700 ton odpadu menej vďaka separovaniu. Presné čísla budeme poznať v januári,“ dodal. Triedenie kuchynského odpadu si vyžiada kúpu nového zberného vozidla. „Zatiaľ zber robíme naším zberovým vozidlom, ale keď sa rozbehne v celom meste, vážne uvažujeme o kúpe nového špeciálneho, ktoré by slúžilo len na kuchynský odpad,“ povedal. Zber kuchynského odpadu doposiaľ financovalo mesto len z vlastných prostriedkov. „Náš projekt vo výške 150-tisíc je zatiaľ v Envirofonde na listine nevyhodnotených,“ doplnil riaditeľ Kuruc. To čiastočne zapríčinilo aj spomalenie rozšírenia zberu. Pôvodne mali kuchynský odpad triediť všetky sídliská už od polovice roka. TEXT A FOTO: JANA OTRIOVÁ

Foto:

Zber kuchynského odpadu v Humennom rozšíria na všetky sídliská.

[Späť na obsah]

4. Separovať budeme už aj textil

[03.12.2021; TV TA3; Hlavné správy; 18:30; Barbora Šišoláková / Hana Kostelníková;Igor Haraj]

Igor Haraj, moderátor:

„Životné prostredie nezaťažujú len plasty, ale aj textilný odpad. Oblečenie by sa u nás mohlo zbierať a triediť skôr ako sa pôvodne očakávalo. Nádoby na textilný odpad by mohli v mestách a obciach pribudnúť o dva roky.“

Hana Kostelníková, moderátorka:

„Na ministerstve životného prostredia na celom procese vraj pracujú. Zaplatiť by to mali samotní výrobcovia textilu.“

Barbora Šišoláková, redaktorka:

„Obchody preplnené lacným oblečením vidíme čoraz častejšie. Menej kvalitné kúsky však rýchlejšie končia v koši, a tým pádom aj na skládke.“

Bratislavčania:

„Dosť oblečenia sa vyhadzuje, ja robím v obchode, takže viem, aké to je. Hlavne tovar, ktorý sa nepredá.“

Barbora Šišoláková:

„Kam dávate použité oblečenie?“

Bratislavčania:

„Buď ho doderiem na záhradu, alebo ho rozdám kamarátkam.“

„No niečo sa priznám, som vyhodil aj d kontajnera, no.“

Barbora Šišoláková:

„Umelé vlákna v oblečení sa pritom rozkladajú v prírode desiatky až stovky rokov. Aj preto sa všetky štáty Európskej únie zaviazali k tomu, že textilný odpad začnú triediť.“

Ján Budaj, minister životného prostredia:

„Má byť od roku 2025 a ak by sa nám to podarilo o rok urýchliť, tak by som si gratuloval.“

Ivana Maleš, spoluzakladateľka Inštitútu pre cirkulárnu ekonomiku:

„Jedinou krajinou v oblasti textilu je Francúzsko, ktoré si to dobrovoľne v podstate nastavilo ešte predtým, ako bola táto povinnosť.“

Ján Budaj:

„Pracuje sa na tom, pôjdeme takisto spôsobom rozšírenej zodpovednosti výrobcov. To znamená samotní tí, ktorí budú na náš trh uvádzať textilné výrobky niekoľkými haliermi budú prispievať z každého jedného textilného výrobku na ich spracovanie a definitívne uloženie.“

Barbora Šišoláková:

„Inými slovami, výrobcovia začnú prispievať organizáciám, ktoré sa už o zber a spracovanie textilného odpadu postarajú.“

Ivana Maleš:

„Mali by pribudnúť kontajnery na textil, kde obyvatelia budú ukladať ten textil, ktorý by mal byť čistý a následne tá zberová spoločnosť by potom mala poslať to na dotriedenie.“

Barbora Šišoláková:

„Časť vytriedeného oblečenia môže ísť podľa odborníčky ešte do obehu cez sacond handy alebo charitu. Zvyšok sa buď recykluje, alebo spáli.“

Ján Budaj:

„Chcem veriť, že to nebude uloženie v podobe spaľovania, ale že to bude oveľa ušľachtilejšie, čo je predovšetkým výroba izolačných materiálov do stavebného priemyslu.“

Barbora Šišoláková:

„Jeden Slovák podľa odhadov nakúpi každý rok v priemere 13 kilogramov textilu. O jeho zber a recyklovanie sa u nás starajú zatiaľ len charity, prípadne súkromníci.“

[Späť na obsah]

5. Ako môžeme dosiahnuť dobrú kvalitu života v rámci limitov našej planéty?

[02.12.2021; ASB; nezaradené; s. 138; TARKETT]

Dnes sa predpokladá, že keď bude spotreba stúpať, budeme v priebehu nasledujúcich desiatich rokov potrebovať dve planéty, aby sme mali dostatok zdrojov. Najnovší tzv. Earth Overshoot Day – deň, keď sme využili viac zdrojov, ako môže planéta obnoviť za rok – bol už v júli, čo je najskôr v celej histórii. Ambicióznym cieľom EÚ je do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov o 40 % (v porovnaní s úrovňami v roku 1990). Aj teraz pociťujeme, že naliehavo potrebujeme zmenu. Ako zodpovedné spoločnosti musíme znovu preskúmať, ako sú výrobky navrhnuté, vyrobené a spotrebované, a posunúť sa z priemyselného modelu „vziať – vyrobiť – zahodiť“ na regeneratívnu cirkulárnu ekonomiku.

V Tarkette už desaťročia prijímame opatrenia na zlepšenie nášho vplyvu na životné prostredie. Cirkulárna ekonomika nám umožní šetriť prírodné zdroje a vytvárať pre budúce generácie udržateľnejší svet. Veríme, že spolu môžeme mať pozitívny vplyv na ľudí a planétu. Jednou z našich hlavných iniciatív v oblasti cirkulárnej ekonomiky je program spätného odberu a recyklácie materiálu ReStart®, ktorý vám ponúka príležitosť vrátiť vaše recyklovateľné podlahové krytiny na výrobu nových podláh. Pomôžeme vám nakladať s odpadom a premeniť ho na vzácny zdroj, dosiahnuť certifikáciu ekologickej budovy a splniť vaše ciele udržateľnosti.

Cesta Tarkettu k recyklácii našich výrobkov – na obnovu ich životného cyklu – sa začala v roku 1957. Koncept Cradle to Cradle® sme prijali v roku 2010 s cieľom navrhnúť výrobky, ktoré by sa mohli recyklovať a transformovať na suroviny pre nové výrobky. Naše materiály optimalizujeme v spolupráci s dodávateľmi a odborníkmi na zdravie materiálov a inovujeme ich na prekonanie problémov spojených s recykláciou podláh. V konečnom dôsledku sa snažíme navrhnúť 100 % recyklovateľnú podlahu a zároveň ponúknuť rovnakú odolnosť, estetiku a výkon.

Aj recyklácia nám pomáha chrániť prírodné zdroje. Naším cieľom je, aby 75 % našich surovín bolo recyklovaných, rýchlo obnoviteľných alebo hojne dostupných v prírode. Naším cieľom je do roku 2030 zvýšiť percento recyklovaných materiálov, ktoré nakupujeme ako suroviny (podľa objemu), na 30 %. Pomáhame tým bojovať proti klimatickým zmenám znížením obrovského množstva energie a vody potrebnej na extrakciu a spracovanie pôvodných materiálov.

Naše úsilie podporuje ciele trvalo udržateľného rozvoja (SDG) a ambície Európskej únie v oblasti efektívneho využívania zdrojov vrátane jej cieľa do roku 2020 opätovne využiť alebo recyklovať 70 % stavebného odpadu. Ak chcete skutočne uzavrieť kruh v životnosti podlahových krytín, potrebujeme vašu pomoc.

Pri každej inštalácii podlahoviny vznikajú rôzne odrezky, ktoré sa už zväčša nedajú použiť, čo predstavuje približne 10 % inštalovanej podlahovej plochy. V minulosti bolo jednoduchšie podlahu po inštalácii alebo ukončení životnosti zlikvidovať a bolo dostupných iba veľmi málo možností recyklácie. My však meníme pravidlá hry.

Tarkett ponúka udržateľnejšiu možnosť: vráťte recyklovateľné podlahy k nám prostredníctvom nášho programu spätného odberu a recyklácie materiálu ReStart®.Tým predídete zasielaniu odrezkov po inštalácii alebo podláh po ukončení životnosti na skládky odpadu alebo do spaľovaní. Vieme zozbierať a zrecyklovať odrezky po inštalácii aj po ukončení ich životnosti* a transformujeme ich na vysokokvalitné suroviny pre nové podlahové krytiny.

Odrezky po inštalácii (linoleum, homogénny a heterogénny vinyl) alebo podlahy po ukončení životnosti (koberce a homogénne vinylové podlahy Tarkett*) môžete vrátiť spoločnosti Tarkett na recykláciu. Je to jednoduchý, nákladovo efektívny systém a zber je zabezpečený prostredníctvom našich miestnych partnerov. Všetko, čo musíte urobiť, je pripojiť sa k tomuto programu a my urobíme zvyšok.

Spoločnosť Tarkett neustále optimalizuje zdravotné a environmentálne údaje použitých materiálov, aby bola ich recyklácia stále možná. Investujeme aj do najmodernejších technológií na rozobratie komponentov a recykláciu našej podlahy, aby sme zachovali maximálnu čistotu materiálu a vytvorili druhotné suroviny s rovnako dobrými vlastnosťami a odolnosťou. *Zavádzame novú technológiu, ktorá umožňuje recykláciu vinylových podláh vyrobených po roku 2011.

[Späť na obsah]

Iné informácie

1. Káva je nejdražší za poslední dekádu

[06.12.2021; Mladá fronta Dnes; Ekonomika; s. 8; iDNES.cz]

Cena kávy v posledních dnech vystoupila na maximum za deset let, kde se podle analytiků udrží delší dobu. Napětí na trhu bude podle nich pokračovat až do roku 2023. Přispívá k tomu špatné počasí, zejména v Brazílii, globální problémy v přepravě, ale také nejistota v některých exportních zemích.

Etiopie je na pokraji občanské války a ve Vietnamu roste počet případů nemoci covid-19, což by mohlo ještě více zasáhnout produkci, uvedl zpravodajský web CNBC.

Ceny kávy se nyní pohybují kolem 2,30 dolaru (45 korun) za libru (0,45 kilogramu). Minulý týden cena v New Yorku vystoupila až na 2,46 dolaru, maximum od roku 2011, kdy se cena přehoupla přes tři dolary za libru. Referenční cena Mezinárodní asociace kávy na konci minulého týdne činila 2,07 dolaru za libru, což bylo o 85 procent více než před rokem.

Otázkou pro budoucí vývoj cen je, zda tento vývoj bude mít delší trvání. Podle analytika trhu komodit Ole Hansena z finančního ústavu Saxo Bank je potřeba zaměřit se hlavně na Brazílii, kde letos byly nejnižší teploty za několik let, některé pěstitelské oblasti zasáhl mráz nebo sucho. Nejistá zůstává úroda i v příštím roce, a pokud bude rovněž nepříznivé počasí, tak nejistá bude také úroda v roce 2023.

Hansen upozornil, že právě kvůli obavám o vývoj v Brazílii v roce 2011 cena kávy tehdy vystoupila zhruba na tři dolary za libru. Kromě špatného počasí mají na trh s kávou značný dopad globální problémy s dodávkami. Producenti a pražírny se totiž obvykle nacházejí v různých zemích. Do budoucna se očekává, že ceny zůstanou vysoké a budou i více kolísat. iDNES.cz

[Späť na obsah]

2. Ohrožený řízek

[04.12.2021; Mladá fronta Dnes; Domov; s. 5; Tomáš Lánský]

Tomáš Lánský

Do svízelné situace se dostali čeští producenti masa, mléka a vajec. Vzrostly jim všechny náklady spojené s chovem – elektřina, plyn, krmivo, hnojiva i mzdy. Oproti tomu některé výkupní ceny ve srovnání s loňskem poklesly. Mnozí z nich proto zvažují uzavírání a vybíjení chovů, které jako ztrátové odmítají dál dotovat. Dotýká se to třeba firmy PROAGRO Nymburk. Firmu chovající na farmě v Kostomlatech dva tisíce prasnic zasáhl konec dodavatele Bohemia Energy. Jako na velkospotřebitele se na ně nevztahuje institut dodavatele poslední instance. Proto si museli sehnat nového, který jim zálohy vyměřil mnohonásobně vyšší. „U plynu je to sedminásobek původních záloh, u elektřiny třiapůlnásobek. Teď se nám chov prasat stále méně vyplácí a doslova nás táhne ke dnu. Zatím přistoupíme k redukci základního stáda,“ posteskl si místopředseda představenstva firmy Zdeněk Mlázovský. Jiní menší chovatelé už to vzdali. Farma Prčice na Příbramsku chovala prasata od roku 1992. Do jejich porodny v minulosti dokonce investovala 14 milionů korun. S výkrmem prasat letos kvůli špatné situaci na trhu skončila nadobro. „Je z toho smutek. Byla to zmařená velká investice, která dříve přinesla výborné výsledky v chovu. Náš odběratel nám vypověděl smlouvu a na trhu byla nepříznivá cena, která s přestávkami platí dodnes,“ potvrdil jednatel firmy Zbyněk Kobliha. Právě rostoucí ceny vstupů a klesající výkupní ceny drtí producenty nejvíce. Cena jatečných prasat je v Česku nejnižší od vstupu do EU. Dle údajů Českého statistického úřadu se letos v říjnu prodával dalším zpracovatelům kilogram vepřového v živé váze za 25 korun, což je meziročně o 8 procent méně. „Na jednom praseti tratíme tisícovku. Skutečná cena, za kterou bych měl prodávat, aby to bylo rentabilní, je 40 korun, což ale nemůžu ani vyslovit nahlas,“ říká Zdeněk Mlázovský.

Diktát supermarketů

Na výši výkupních cen nemají chovatelé žádný vliv. Ceny určují supermarkety. V Česku je 75 procent maloobchodního trhu rozděleno mezi 11 obchodních řetězců, skrze něž se prodá drtivá většina potravin. „Mezi řetězci panuje boj o zákazníka, ve kterém jsou hlavní zbraní slevové akce. Proto řetězce tlačí na co nejnižší výkupní ceny, aby mohly i v rámci akcí samy profitovat,“ řekl MF DNES prezident Agrární komory ČR Jan Doležal. Situaci zkomplikovala i epidemie covidu. „Kvůli omezenému provozu restaurací se hromadilo zboží na skladech a to tlačilo na další snížení cen,“ podotkla mluvčí Agrární komory Barbora Pánková. Těžké doby zažívají i producenti mléka. Jeho výkupní cena se sice v říjnu zvedla o 9 procent, přesto ale zůstává stejná posledních 10 let. Mléko je dokonce srovnatelně drahé jako balená voda. V akci jej některé supermarkety prodávají za 12 korun, což je méně, než kolik stojí neperlivá voda v plastu. „V říjnu jsme prodávali litr za 9,3 korun za litr. Abychom něco vydělali, museli bychom prodávat o korunu dráž,“ zdůrazňuje ředitel Selekty Pacov Josef Diviš. Firma chová 650 dojnic. Nejvíce ji letos zasáhlo zdražení krmiv a hnojiv. „Cena řepkového semínka, kterým se krmí, byla loni 5 300 korun za tunu, dnes je to 8 900 korun. A močovina, nejběžnější dusíkaté hnojivo na světě, bez kterého nic nevypěstujete, je na 335 procentech loňských cen,“ varoval Diviš. O nic lepší není situace na trhu s vejci a drůbežím. Kilo jatečního kuřete se v říjnu vykupovalo za 24 korun za kilo, vajíčko za 1,8 koruny. Jde o pětiprocentní meziroční nárůst, což ale nepokryje inflaci. „Vejce za korunu osmdesát neexistuje. Do marketu ho umím dodat za 2,20 korun, cokoliv míň znamená, že je pod cenou. Bohužel český spotřebitel je naučený na slevy a akce. Má kvůli tomu úplně deformovanou představu, kolik co stojí,“ podotýká Zdeněk Mlázovský z PROAGRO Nymburk. Firma kromě prasat chová i 800 tisíc nosnic a 300 tisíc brojlerů. Půlku chovu navíc musela kvůli přísnější legislativě změnit z klecových na volné, což s sebou neslo další náklady. Podle šéfky Českomoravské drůbežářské unie Gabriely Dlouhé do několika měsíců skončí zejména menší producenti vajec a drůbežího, kteří ztráty nedokážou vyrovnat jinou výrobou. „V zimě už neobnoví chov kuřat. Tam jsou ty největší náklady, neboť haly musíte vytápět i na 32 stupňů a svítit tam,“ podotkla Dlouhá. V Česku se chová okolo pěti milionů slepic v komerčních chovech, které ročně snesou 1,6 miliardy vajec. Spotřeba však činí 2,7 miliardy. Rozdíl činí dovoz, zejména z Polska a domácí samozásobení. „Pokud dojde k uzavírání chovů, povede to k dalšímu poklesu potravinové soběstačnosti Česka a prohloubení závislosti na dovozech. Jen u vepřového musíme ročně dovážet více než 200 tisíc tun, asi polovinu domácí spotřeby. V případě tržních výkyvů, jako je další rozšíření afrického moru prasat, může dojít k prudšímu nárůstu cen pro zákazníky, než jaký zažívají v poslední době,“ upozornil Doležal. Podle oslovených by řešením bylo, kdyby se narovnalo dotační prostředí, které dnes zvýhodňuje zemědělce ze států, kde je podpora štědřejší. „Kdyby se v celé Evropě zrušily dotace, nebyly by pokřivené ceny. Ať každý ukáže, co umí,“ líčí Mlázovský. Pomohla by prý i změna cenové politiky řetězců a změna chování spotřebitelů. „V Německu běží akce 5D. Garantuje, že sele se narodí, odchová, vykrmí, porazí a zpracuje v Německu. A spotřebitel za něj dá o 20 procent vyšší cenu. Jenže tamní řetězce jsou v německých rukou,“ naznačil Josef Diviš.

[Späť na obsah]

3. Iný kraj, iný mrav. Japoncom sa možno márne zbiehajú sliny na vyprážané vianočné kura

[04.12.2021; etrend.sk; Správy; 19:31; TASR]

Chaos v dodávateľských reťazcoch na celom svete sa dotkol aj hydiny, covid-19 zatvoril závody v Thajsku

Chaos v dodávateľských reťazcoch na celom svete sa dotkol aj hydiny. Japoncom tak hrozí, že si cez sviatky nebudú môcť pochutnať na vyprážanom kurati.

Dôvodom je zatvorenie závodov v Thajsku, ktoré je jedným z najväčších svetových producentov kurčiat. Došlo k tomu po prudkom náraste prípadov ochorenia covid-19 v predchádzajúcich mesiacoch.

Pozastavili predaj kurčiat

Niektorí japonskí spotrebitelia už začali na sociálnych sieťach lamentovať nad tým, aké ťažké je zohnať kurča.

Každé Vianoce si milióny Japoncov doprajú jedlo z vyprážaného kurčaťa. Tento zvyk sa stal celonárodnou tradíciou.

Mäso z domácich fariem

https://www.trend.sk/spravy/iny-kraj-iny-mrav-japoncom-mozno-marne-zbiehaju-sliny-vyprazane-vianocne-kura

[Späť na obsah]

4. Vinárstvo Le Dôme v Bordeaux

[02.12.2021; ASB; Realizácie; s. 94,95,96,97; SAMUEL ĎURIŠ]

Foster + Partners Historická obec Saint-Émilion sa nachádza v najslávnejšom francúzskom vinárskom regióne – Bordeaux. Krátka informácia vhodná aj na hodiny geografie však odkrýva príbeh nového vinárstva Le Dôme.

SAINT-ÉMILION, FRANCÚZSKO SPRACOVAL: SAMUEL ĎURIŠ, FOTO : Nigel Young/Foster + Partners, Schémy: Foster + Partners

Jeho hlavná budova je čiastočne zapustená do svahu, aby prirodzene splývala so zvlnenou krajinou regiónu zapísaného do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Prioritou pri jej projektovaní bolo umožniť pohľad do vnútra aj von, ale zároveň musela poskytnúť účelné priestory na výrobu vína a zapojiť sa aj do „dialógu“ so svojím okolím. Výstavba nového vinárstva sa začala v októbri 2019. Budova s plochou 1 800 štvorcových metrov je osadená vo vinohrade s viac ako trojhektárovou rozlohou. „Keď nás Jonathan Maltus prvýkrát oslovil, vyjadril túžbu vytvoriť osobité vinárstvo zasadené do jedinečného prostredia Saint-Émilion. Chcel, aby budova bola oslavou krásneho miesta s výhľadmi na vinohrad a krajina hlavným protagonistom architektúry. Myšlienkou návrhu bolo splynutie budovy s okolím a zároveň vytvorenie príjemného priestoru pre návštevníkov a milovníkov vína,“ hovorí Norman Foster, zakladateľ a výkonný riaditeľ architektonického štúdia Foster + Partners.

Úvodná diskusia o tom, ako bude vinárstvo vyzerať a čo požaduje zadávateľ, trvala viac ako hodinu a pol. Základný tvar budovy sa podľa slov majiteľa vinárstva brilantne premietol do reality. „Výsledok, ktorý teraz vidíme a ktorý nás napĺňa takou hrdosťou, pochádza priamo zo skice. Tú predo mnou nakreslil do poznámkového bloku na prvom stretnutí v Madride,“ spomína si Jonathan Maltus.

Reprezentatívne centrum objektu

Návštevníci prichádzajú do vinárstva cestou lemovanou stromami. Na jej konci stojí budova s kruhovým pôdorysom, ktorej priestory definujú dve rampy. Vonkajšia zdôrazňuje vzťah s miestom a vnútorná umožňuje návštevníkom prejsť jednotlivými štádiami výroby vína.

Obe rampy vedú do galérie na hornom podlaží, ktorá je spoločenským srdcom vinárstva, interiér je totiž neoddeliteľnou súčasťou architektúry objektu. Návštevníci vo vnútri galérie nájdu degustačné okrúhle stolíky, oblúkový vínny bar a tiež priestor na zábavu. Z prístupnej terasy je možné vidieť v 360-stupňovom výhľade priľahlé vinohrady. „Projekt v tradičnom francúzskom vinárskom regióne bol pre nás výzvou, na ktorú sme sa tešili, a sme radi, že nové vinárstvo získalo okamžite po otvorení veľký ohlas,“ dodáva Pavel Pelikán, výkonný riaditeľ JTRE, projektový manažér projektu.

Výhodný tvar objektu

Kruhové átrium umožňuje návštevníkom sledovať, čo sa deje dole v priestoroch na výrobu a skladovanie vína, vďaka čomu majú možnosť nahliadnuť priamo „do kuchyne“ celého výrobného procesu. Napravo od vchodu sú umiestnené diskrétne kancelárske kúty na sústredenú prácu v rušnom prostredí. Súkromie a pokoj zaručujú drevené zásteny okolo pracovných stolov, ktoré však nebránia výhľadu do exteriéru a ladia s architektúrou celej stavby. Strechu s unikátnou drevenou konštrukciou s priemerom 40 metrov tvoria vzájomne sa podopierajúce oblúkové trámy. Tie preklenujú veľký centrálny priestor bez stĺpov. Konštrukcia prirodzene vytvára vo svojom strede šesť metrov široký okulus, ktorý zaplavuje horné podlažie denným svetlom.

Strecha je tiež pokrytá recyklovanými lokálnymi terakotovými škridlami. Prízemie budovy je tvorené pohľadovým betónom s použitím kameniva z regiónu a pokryté drevenými lištami. Vďaka tomu, že budova má tvar pripomínajúci kopec a je čiastočne zapustená do zeme, ľahšie splýva s prostredím a má tiež lepšie teplotechnické a akumulačné vlastnosti.

—-

Le Dôme založil ako prémiovú značku spoločnosti Château Teyssier oceňovaný vinár Jonathan Maltus. Do regiónu Bordeaux prišiel pred štvrťstoročím medzi prvými „garážovými“ vinármi a ako prvý Angličan získal za svoje víno 100 bodov od renomovaného kritika Roberta Parkera. Je tiež držiteľom Radu britského impéria, ktorý mu udelila kráľovná Alžbeta II.

—-

VINÁRSTVO LE DÔME

Miesto: Saint-Émilion, Bordeaux, Francúzsko

Architekt: Foster + Partners

Projektový manažér: JTRE

Začiatok výstavby: 2019

Ukončenie výstavby: 2021

—-

Foto:

„Myšlienkou návrhu bolo splynutie budovy s okolím a zároveň vytvorenie príjemného priestoru pre návštevníkov a milovníkov vína,“ hovorí Norman Foster.

Strechu s unikátnou drevenou konštrukciou s priemerom 40 metrov tvoria vzájomne sa podopierajúce oblúkové trámy.

Z prístupnej terasy je možné vidieť v 360-stupňovom výhľade priľahlé vinohrady.

Pôdorys prízemia.

Pôdorys 1. NP.

Kruhové átrium umožňuje návštevníkom sledovať, čo sa deje v priestoroch na výrobu a skladovanie vína.

Rezy hlavnou budovou vinárstva.

[Späť na obsah]

Dukelská 21, Hlohovec

office@zvvs.sk